Letný dm box

•26/08/2015 • Leave a Comment

Blogy a kadejaké balíčky či krabičky s tajomným obsahom sa majú radi. Ten moment rozbaľovania a prehrabávania je totiž doplnený o fotenie a vytešovanie sa prostredníctvom článku (prípadne si človek môže ponadávať, že obsah nebol podľa jeho predstáv, všakže). Mňa prvá informácia o dm boxe zastihla dakde v Česku na votočvohoz fóre, kde boli schopné slečny dávať za tie kozmetikou napratané krabičky celkom vysoké finančné obnosy, ak sa im ich nepodarilo „vyhrať“ (ono, človek musí vyhrať a ešte si doplatiť dákych 150kč). A popravde, keď som pozrela na obsah, až tak som sa nečudovala. Plné balenia a vzorky vecí od výmyslu sveta… plus parádna krabička k tomu… Nieže by som nutne potrebovala zaplniť poličky nie úplne potrebnou random kozmetikou, ale keď sa boxy založené na podobnom princípe objavili aj na slovenskej strane, vyskúšala som to. Prvé dva mi z nepozornosti ušli, ale z obsahu som usúdila, že sú napechované samými blbuvzdornými záležitosťami, ktoré sú viac-menej univerzálne a nikoho neurazia, tak som to tretíkrát skúsila… a následne sa vytešovala, že si pre krabičku môžem do najbližšej déemky skočiť.

krabicka

Bohužiaľ, princíp vyhrať, zaplatiť si 5€ a tešiť sa z obsahu zaručene hodnotnejšieho (nad 18€) tentokrát znamenal, že vsadili na jednu hodnotnejšiu vec a len pár menších. Toť jadro pudla – keď nemám 30+ a s vráskami si zatiaľ nerobím starosti, logicky bude pre mňa obsah o dosť chudobnejší (nevraviac o tom, kam pošlem protivráskový krém? Sestry pod danú vekovú kategóriu začínajú spadať, ale asi ich tak trochu urazím :D) Naviac žiadne vzorky, nič jedlého, žiadna popiska k obsahu, nuž smútim. Ale krabička je pekná, samozrejme 😀

obsah

Celkovo je asi hlavne moja chyba, že som čakala tak veľa. Beztak som už zhýčkaná kadejakými prírodnými kozmetickými prípravkami, ktorým zo zloženia vyčítam pomaly všetky ingrediencie (áno, som hrozná, poznám akurát tie prírodné, chemické mi nehovoria nič :D), takže by bolo načase prestať hromadiť nepotrebné kozmetické záležitosti a ostať len pri tých pár overených, prípadne si rozumne vybrať niečo nové, keď je treba. Čo mi pripomína, že som ešte nespomínala svoju (spokojnú) objednávku z bionatural.sk. Už len zistiť, ako som vlastne spokojná s jej obsahom 😉

Advertisements

Hľadá sa nový domov

•25/08/2015 • 2 Comments

Bolo to dávnejšie. Niekedy v tej dobe, keď sme sa s rodinou pána Dinosaura už poriadne oťukali a jedna z jeho mladších sestier sa nechala počuť, že „sa teší na cupitanie malých nožičiek“. Dorotka sa v nedávno dovŕšenom pol roku sysľovania na svete ešte k cupitaniu nejako neblíži (teda rada by, ale nejde to :D), preto ma raz v noci celkom prekvapilo, že niečo nám už predsa v kuchyni cupitá. Myš. Ó, bože, myš!!! Prečo v mojej kuchyni, prečo? Omg, omg, mám v kuchyni myš. Pomóc, myš! …a tak ďalej 😀 Strach z tej minipotvorky som zahnala do kúta a pán Dinosaurus nastavil úžasnú pascu, ktorú myška dokonca mohla zvládnuť bez straty života. Bohužiaľ, nebola natoľko šikovná a zrazu sme mali mŕtvu myšku. No aj tak sme si zagratulovali a ja som celý deň umývala všetky dostupné i menej dostupné kuchynské plochy a objekty (lebo tam bola myš!). O to zaujímavejšie bolo následné zistenie, že máme v kuchyni ešte jednu 😀

Ale nech sa dlho nevykecávam – tentokrát sa myškaggg chytila živá (a syseľ teda videl živú myš!). No nebojte, nadpis článku sa na ňu (teda, echm, bol to on) nevzťahuje. Myšiak nový domov nepotrebuje, urobila som si výlet do lesa a on spokojne odhopkal preč. Čo však stále zostalo doma, sú dva suveníry zo sestrinho nedávneho výletu do Fínska a tie rozhodne nový domov potrebujú. Jedná sa o čokoládu a cukríky v príchuti salmiakki, čo je vlastne slaný pelendrek. Dostali sme ich tak trošku viac a hoci ich ochutnávkou poctivo strašíme každú novú návštevu, stále nám zostal pár nedotknutých a neodcenených kúskov. Preto, (áno, dostávam sa konečne k veci) ak máte dostatok guráže, alebo poznáte v okolí nejakého človeka, ktorému to nedajbože chutí, ozvite sa! Na vlastné náklady to s radosťou zabalím, pripojím milý odkaz a doporučene zašlem. Veď keby náhodou, môžete tiež ochutnávkou desiť návštevy 😉

Mama sa vracia

•18/08/2015 • 2 Comments

Áno, áno, som späť. Ako fénix znova vzlieta z popola, tak ja odkladám zo svojej klávesnice detský paralen a otváram nový textový dokument. Už ani nerátam, koľko comebackových článkov som napísala a nezverejnila. Dávam si deadliny – až zvládnem skúšky, až urobím to a tamto, až budem mať čas… a samozrejme, neplním ich 😀 Dnes sa nestalo nič natoľko neobyčajné, že by to osvietilo moju blogerskú budúcnosť a ja som začala chrliť články jeden za druhým. Ale Dorotka po nepokojnej noci a ešte nepokojnejšom ráne konečne vysyslila v postieľke a ja som si povedala, že vysávať teda nemá cenu (dieťa mi spí predsa) a robiť obed zatiaľ tiež nie (vychladnuté jedlo nie je ono!). Naviac mať čerstvo povysávané je nanič pocit – mám vtedy zlé svedomie za každú upustenú omrvinku 😀

Uf, tak teda dôvod mojej neaktivity je vonku! 🙂 Nieže by som popri bábätku nemala čas a silu, ale potrebovala som na chvíľu zaliezť do ulity (teda okruhu mne najbližších). Echm, vlastne chvíľa to nebola, keď Dorotke už ťahá na pol roka 😀 Je zo mňa teda mama… a aj keď zakladať baby blog sa kvôli tomu nechystám, čo-to z tejto témy sa tu určite objaví… tak utečte radšej hneď. Alebo zostaňte. Materinský plurál sa usilovne snažím zo svojho prejavu úplne odstrániť, kadejaké zdrobnelinové patvary z mimibazaru občas ani sama neviem rozlúštiť (schválne, čo podľa vás znamená taký výraz „doki“? :D), na sociálnych sieťach spamujem bábätkovskými fotkami len pár dobrých známych v súkromných správach… hádam som teda nie je až taký stratený otravný prípad, ktorému by materstvo priveľmi zahltilo zdravý rozum a oplatí sa ma sledovať naďalej…napríklad aj preto, čo všetko vás čaká 😀 Nechcem nič sľubovať, ale čo určite musím je porecenzovať objednávky kadejakého druhu… a že to budú všelijaké obchody a dojmy. Prezradím akurát, že najväčšiu chválu si vyslúži e-shop s erotickými pomôckami 😉 (a nie, neplatia ma za reklamu :D)

…a nech to tu nie je bez dôkazového materiálu, syseľ posiela selfie :*

syseľ

Dôvod dať si niečo dobré

•03/07/2014 • Leave a Comment

Nachodené nohy vyložené na stoličke, na stole pri mne jedno pivo, rovno oproti mne na veľkej obrazovke dáky pílič uší s reklamou na láskomat, ale čo by som kvôli pripojeniu na internet neurobila, že… Do Košíc som docestovala úspešne a hanbím sa, ale žiadnu mestskú dôkazovú fotku mesta zatiaľ nemám. Včerajší sightseeing sa konal vo večernejších hodinách (od 9:00 do 17:00 totiž sedávame v prednáškovej miestnosti nadopovaní kávou) a teda fotiť na mobil by už za súmraku asi nemalo žiadanú kvalitu 😀

No k mestu vám aspoň môžem dačo povedať – stojí za návštevu 🙂 Po vylezení zo železničnej stanice som to mala síce chuť chvíľu otočiť, ale z Košíc sa nakoniec stalo príjemné mesto plné ako historických kukateľností a k tomu aj kadejakých novostí (síce som v Kulturparku kešku neulovila, neodchádzajúci párik mi to prekazil, ale zato si musela posedieť na lavičke od úžasu, tak sa mi tam páčilo 🙂 ) Akurát aj keď sa snažím nemať žiadne predsudky, nepripadám si moc dobre v prítomnosti väčších skupín Rómov. Včera sa na našu medzinárodnú turistickyvyzerajúcu skupinku nalepili, niektorí boli slušnejší, niektorí menej, pár vôbec a človek potom nepozeral na pamiatky, ale radšej na svoje veci :/ 

Inak samotná akcia je fajn, akurát kávové pauzy sú často moja jediná záchrana pred zaspaním 😀 Tento týždeň máme bloky prednášok a moje geologické srdiečko je veľmi smutné, pretože je tu máličko šutríkov a vééééľa geochémie. Budúci týždeň už ale ideme našťastie do terénu (aj do Maďarska pôjdem, už budem mať konečne v zbierke návštevu všetkých slovenských susedov) a dúfam teda, že sa pomer zaujímavých činností zlepší 🙂 Čo sa ale ťažko nejak zlepší je strava – mimo welcome a goodbye party, ktoré sú robené ukážkovo, sme na klasickej jedálenskej strave a aj keď nám to bolo odôvodnené nedostatkom zdrojov, za dve eurá/porcia sa podľa mňa dá dokázať niečo viac než omáčka-príloha-flák mäsa-kúštik zeleniny. Trošku reprezentatívnosti by to chcelo… takto bude chudáčisko Shimwe (spolužiak z Namíbie) odchádzať akurát s traumou z držkovej polievky (a to sme mu ani nepovedali z čoho je :D) 

 

darčeky

  Vymením darčeky za normálne jedlo. Súrne!

 

Tak si za mňa teda dajte aspoň vy dačo dobrého…. posielam kačičkovské pozdravy z východu a sľubujem, že bude aj malý online sightseeing  😉

Čo ukrývala krásna krabička

•02/07/2014 • 3 Comments

S pánom Dinosaurom máme takú tradíciu – pri odchode si dávame darčeky na rozlúčku, Aj keď ide občas len o jeden víkend, nejaká tá drobnosť s odkazom vždy poteší. Jedná sa o vždy poriadne záhadne zabalené veci, ktoré otvárame až po poslednom zakývaní, poslanej puse a rozbehnutí ľubovoľného dopravného prostriedku. Vymenili sme si takto už kadečo… ja som mala doma dinosaurí klobúk, lego panáčika, košeľu, gumičku do vlasov, chlpáčika s bývaním… a pán D. zase moju obľúbenú lyžičku, veľa energeťákov, moju DnD figúrku, poľský groš… 😀 Občas sa teda jedná o vratné veci, inokedy o rovno použiteľné… a presne druhý je prípad tejto čokolády. Vykukla na mňa po rozlúčke v Ostrave a ja som len ochkaním a achkaním nad jej krabičkou strávila veky. Raz darmo, pán Dinosaurus ma pozná 🙂

1

Doma som sa odvážila nakuknúť aj do obalu a hľa, krásne potlačené vnútro. I keď reklamou, potešilo 🙂

2

Obal je znovauzatvárateľný, dokonca s milými srdiečkami…

3

Každá kocka má svoju miniatúrnu a nadmieru roztomilú značku…

4

5

 









 

 


…nuž a obsah hodnotím veľmi dobre, aj keď nie stopercentne. Náplň je niečo ako tá krémová biela z kinderčokolády plus podrvené hnedé BeBe keksy 🙂 U mňa však chuťovo jednoznačne vyhráva pred obdobnou čokoládou od Rittersportu :D, no a keď vezmem do úvahy aj jej dokonalý obal… júúú ❤ Ďakujem, pán Dinosaurus ❤

 

Plavba do Košíc (a trocha rumu)

•30/06/2014 • Leave a Comment

…teda aspoň tá cesta plavbu pripomína. Najprv ma zastihol prudký lejak, potom vodiči, ktorí presne vedeli, ako ma trafiť z cesty poriadnou spŕškou vody, aj keď idem po druhej strane chodníka tak ďaleko, ako to len ide… našťastie, na dávny incident s kamiónom, hlbokou kalužou a mojou tvárou nemalo dnes nič 😀 Potom ma čakali prílivové vlny spôsobené MHD a aktuálne z každej strany do vláčiku šľahá dážď, mám mokro v topánkach, vlhko v batohu aj kabelke, ešte na mňa odkiaľsi fúka veľmi studený vzduch a predovšetkým – meškáme tak hodinu. ŽSR ale vedia ako na sťažujúcich sa pasažierov, pokryli to tu free wifi a hľa – každý je spokojný 😀 

Vláčik ma unáša smerom Košice z dôvodu dvojtýždňovej akcie s podivným názvom AdvancEG 3, čo v sebe vlastne skrýva názov Advanced Environmental Geology, kopu prednášok, pár exkurzii, záverečný test a dúfajme že aj 4 kredity do ďalšieho roku za jeho zvládnutie 🙂 Je to medzinárodný projekt, plne preplatený, neváhala som… akurát sa vraj jedná o posledný ročník :/

Vrámci motivačného uplácania k ceste na východ som sa zastavila v déémke, ulovila receptový letáčik (kompletný názov som si prečítala až potom :D) a vyskúšala konečne druhú príchuť hroznového cukru. Pomarančový je fajn, ale tento ho o chlp v chuti predbehol 🙂

cukor

Úplatky-neúplatky, aj tak som mala chuť vypýtať si lístok smer Trnava … hlavne keď som zbadala polhodinové meškanie Košíc. Našťastie ma zabavilo moje novoobjavené tamagotchi (ďakujem, mama a ďakujem pán D. za opravu ❤ ). Vláčik sa nakoniec doteperil a ja sa momentálne pomaly ale isto začínam báť, či mi to všadeznejúce „igén?“ nezačne čoskoro liezť na nervy. Bydlisko pri českých hraniciach mi ohľadom Maďarov nedalo žiadny výcvik a teda aktuálne vám poviem akurát, že ich Béla Tarr je skvelý režisér a keď ešte prirátam predivnú Taxidermiu… och ❤ No a čo samotné Košice? Priznávam, nemám ich moc v láske. Jedna noc v robotníckej ubytovni a druhá strávená na železničnej stanici s poriadnou horúčkou … to zo mňa fanynku zatiaľ moc neurobilo 😀

hafan

No ale dosť obkecov, plavíme sa predsa na lodi, do Košíc ďaleko a ja som predsa pirátska kráľovná, checheche! Chce to teda rum, ale keďže som dáma (a rum podľa mňa sám o sebe nie je nič moc…), tak zdieľam jedno odskúšané dokonalé zelené pitie, ktoré tu bude na vás čakať (na mňa daný recept čakal presne pol roka, kým naň prišlo :D). Je z receptov, ktoré sa nejak tak voľne vyskytujú v Alberte (aspoň tom českom) a týmto zdravím Šárku, ktorá kvôli mne v danom reťazci minule trošku pripomínala kačičkovského ekofanatika 😀 

Takže, na vraj 4 porcie bude treba:

  • 250 ml limetkovej šťavy (čo je odhadom 6-7 limetiek)
  • 220g kryštálového cukru
  • 4 uhorky (ak majú veľké semienka, treba ich vydlabať
  • biely rum podľa chuti (môžete začas s pôvodnými 160 ml, ale pravdepodobne bude treba pridať a nielen raz 😉 )
  • 750 ml perlivej minerálky
  • ozdobné patvary podľa želania (stačia kolieska uhoriek a limetiek)
  • ľad

Najprv sa varí limetkový sirup – cukor s limetkovou šťavou (ja som nechala aj dužinu, čo som krvopotne vydolovala lyžičkou) sa na pár minút nechá povariť v hrnci. Neľakajte sa, moc to nezhustne, no po vychladnutí je vidieť, aké lepkavo-sirupovité to celé je 🙂 Keď nám to vychladne, máme na základe svojej kuchynskej výbavy dve možnosti – buď uhorky s rumom a sirupom strčíme len tak do robotu, alebo to budeme musieť zvládnuť s ponorným mixérom… ja som využila druhú možnosť a uhorky radšej predom nastrúhala. Po poriadnom zmixovaní celú zmes precedíme (ja som mala obyčajný cedník, ale možno nejaké tenké plátno bude fungovať lepšie). Následne ochutnáme a na základe toho si doriedime minerálkou a ľadom/ ľadovou triešťou podľa želanej sily, prípadne dozdobíme dákymi patvarmi…

Toľko dámsko-pirátsky recept, ktorým som plánovala osláviť ešte úspechy zimného semestra, ale bohužiaľ, bakalárka mi chuť naň celkom zrušila 😀 Dúfam, že sa vám zapáči aspoň tak, ako nám s pánom D. 😉 Už mi hlásia Košice, preto kývam a prajem veľa príjemných letných dní, ktoré sa dajú užiť, aj keď prší 😉

Malilinká hádanka

•16/06/2014 • 2 Comments

keby to nazvem giveaway, preháňala by som 😀 No prvý komentár so správnou odpoveďou získa nejakú milú personalizovanú maličkosť, ktorá by mohla potešiť 🙂 A otázka teda znie… v ktorej krajine som tento víkend prázdninovala s pánom Dinosaurom? Myslím, že napovedajúca fotografia prezradí veľmi veľa 😉

 

Nápoveda