Ja sa vrátim…raz

Zasvecujem.
Žmurkám.

Slzy uschli. Akoby ani neboli, iba niekde hlboko vo mne zostala hlboká rana. Vzďaľuješ sa skrytý v dave vonku za oknami mojej izby. Aj mňa vťahuje prúd obyčajného života do svojho istého objatia. Ešte sa bránim. Neviem, či zvládnem každodennosť bez teba. Prečo sa naše cesty rozišli?

Prúd je stále neodbytnejší. Už-už ma strháva, ale ja prečkám najhoršie chvíle a ukryjem sa v objatí temnoty. Ako som to hovorievala? Nikdy ťa neopustím? Nemôžem prestať myslieť na okamih, keď som to predsalen urobila. Vzdala sa tvojej prítomnosti, ale nie spomienok na teba.

Sadám si na breh života. Plynie okolo a ja naň pozerám s nečakaným údivom. Nejako sme vždy videli veci spoločne. Odrazu je svet iný – plný krikľavých farieb, povrchnosti a bolesti. No a ľudí – vyzerajú ako malé dúhové klbká plné emócii, lásky a originality. Nikto sa ti ale ani v najmenšom nepodobá.

Hlboký vzdych. Skutočne sa nenájde už nikto ako ty, ale mnoho ostatných mám stále rada. Kývajú mi. Volajú na mňa, aby som sa vrátila. Rieka života vyzerá opäť lákavo. Nadychujem sa a…

Možno sa naozaj vrátim. Ešte je však príliš skoro.


Advertisements

~ by eskarine on 22/10/2010.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s

 
%d bloggers like this: