Spolu

Konečne späť. Objatie mi vracia rovnako túžobne. Čím viac sily dávam, tým viac ma k sebe tlačí. Zatváram oči. Necítim nič, len slnko nad hlavou a jeho krásnu vôňu, vďaka ktorej si pripadám tak úžasne.

Ešte jedno zovretie s lícom pritisnutým k nemu, až sa mi na tvár otlačí vzorka. Zošuchnem sa na zem a pohodlne sa opieram. Vrhám pohľad nahor. Pomedzi jeho konáre prebleskuje slnko. Hej. Z líca mi spolu s miznúcim vzorom vypadávajú kúsky kôry.

Posledný zaľúbený pohľad venovaný tomu rozložitému smreku pred tým, než odídem. Patrí lesu a jeho veľkí mravčí priatelia mi to už dávajú pocítiť na vlastnej koži. Jemne zo seba jedného zhadzujem a tým ruším jeho zámer (veľmi ušľachtilý zámer) pohrýzť ma. Čas ísť ďalej. Zbohom, láska moja.

 

Hug me

Foto: Andrea

Advertisements

~ by eskarine on 22/10/2010.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s

 
%d bloggers like this: