Čakám, túžim, som

Začína to. Pánty vŕzgajú, autá hrmocú, kartóny šuštia, hnané vetrom po chodníku. Predvoj. A ja som fotomodelka. Blesky ma osvetľujú zo všetkých strán, a hoci sa tomu hlúpemu nápadu bránim, prispôsobím chôdzu a začínam klásť nohu pred nohu. Míňa ma auto a jeho svetlá reflektujú môj tieň vo veľkom štýle na protiľahlý bilboard. Poryv vetra mi znova čechre vlasy. Je silnejší… a nepatrne chladnejší. Vôkol mňa sa šinú zaľúbené páriky. Plastový pohár tancuje vo vetre. Hmyz sa hmýri pod svetlom neónov. Čo keď ma niekto sleduje?

Niekto, kto zdvihol fotku, ktorá mi vypadla z vrecka pri vybavovaní preukážky. Počúval zobďaleč bezstarostný rozhovor so známymi, ktorých som dávno nevidela. Postál pred knižnicou. Nechal ma nakúpiť… veď východ je len jeden. Pretrpel moje dve hodiny čítania na rozpálenej lavičke. Stratil sa v temnote kinosály… a teraz je tu. Stále tu. Možno fotí. Môže čokoľvek. Zrak mi oslabuje poletujúca ofina, sluch hluk mesta a šum vetra… aspoň ten sa nezmenil. Žeby nás to dnes obišlo? Odpoveďou sú mi zimomriavky na chrbte. Psychika ovplyvňuje fyziku. Kde je Boh? Hore. Prečo si si naňho spomenula až teraz? V tom pekelne krásnom horúcom popoludní by sa čas nenašiel?

Môj hlas svedomia umlčal praobyčajný papier zhúžvaný do guľôčky, čo poskakoval okolo. Hmmm… ale ako dokonale poskakoval. To teda stálo za pozornosť. Alebo ten kanál, čo som práve minula. Nemohlo by z neho vyliezť TO? Prepadajúci sa asfalt, voda zaplavujúca ulicu, zlo rezonujúce v mojej hlave… fascinujúce. Alebo to okno, popod ktoré prechádzam. Mohol by sa z neho vykloniť spolužiak a vo svetle blesku uvidieť mňa…to radšej nie. Zľakol by sa. Alebo kým som vysedávala v kine, nastala apokalypsa a zo všetkých ľudí sa stali zombie… No chalan sediaci pred populárnou krčmou tak nevyzeral. Hlava v dlaniach, tiahlo z neho Axe… nie, nič sa nezmenilo. Aj páriky zostali. Dnes hviezdy nebudú, choďte prosím domov.

V neďalekej garáži búši kladivo. Aj moje srdce búši. Núti ma žiť. Písať, hoci je to len druhá strana účtenky, na ktorú sa snažím zachytiť moment. Očakávať. A túžiť. Príď, búrka. Prehluš nepodstatné. 

Advertisements

~ by eskarine on 20/10/2011.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s

 
%d bloggers like this: