Knižný ne-YA top roku 2011

 

 

Hmmm, 2011. Maturita, na ktorú sa mi strašne nechcelo učiť, tak som aspoň čítala. Detvana, Othella, Kapitánovu dcéru, Lolitu… zastavil ma až akademický týždeň, keď fyzika a biológia dostala prednosť pred Zločinom a trestom. Potom prázdniny… tie nádherné dni, kedy som mohla čítať od rána do večera (a tentokrát už nielen veci uvádzané v učebniciach literatúry). A následne dlhé vlakové cesty na intrák v Ostrave, kde ma zároveň postretla best knižnica ever.

Áno, svoj top za minulý rok rozhodne mám a vzhľadom k tomu, že young adult žáner otvorím len občas, vyradiť som zo zoznamu musela „len“ Hunger games. Hunger games, na ktoré ma namotala autorka (aj) tohoto meme. Vďaka ti, Luu 😉  

 

Terry Pratchett: Obléknu si půlnoc

Posledný toničkovský diel. Prvé asociácie podľa poradia dôležitosti: Čo Roland? Oblečie si Tonička tú čiernu? Prestanú sa na ňu konečne lepiť problémy v takej miere? Toľko otáznikov v hlave, keď má človek myslieť na skúškové… 😀 Ale o to bezstarostnejšie som si ju potom bežala kúpiť a o to príjemnejšie sa čítala. Na jedno posedenie. Spokojnosť & pár sĺz ukvapnutých na posledné stránky…

  

 

  Paolo Giordano: Osamělosť prvočísel 

Najprv som videla film. Na Artfilme mi síce ušiel, ale moje uši, sediace vonku na lavičke, sa bezhlavo zaľúbili do jeho audia, ktoré sa linulo z neďalekého premietacieho stanu, tak som ho zhliadla doma. Je skvelý za predpokladu, že nehľadáte oddychovku na nedeľné popoludnie, pretože môj popis znie „wtf dráma o dvoch odľudoch, ktorí to mali v detstve ťažké a v dospelosti detto“. Pokiaľ sa jedná o knihu, získava jednoznačne titul „najlepšia neSF&F kniha roka 2011“. Dávno ma nič nedeprimovalo tak krásne.

 

 

 

Tomáš Vorel st.: Kouř

Alebo Rytmikál totalitního věku, ako ho charakterizuje podnázov. Že je to film? Samozrejme, je. Muzikál a naviac výborný. No mňa v roku 2011 stretla aj knižná forma scenára a môžem povedať, že sa mi čítala nádherne. Že sa netancovalo a nespievalo? Ale áno. V mojej hlave 😉  

  

   

     

Eiji Yoshikawa: Musaši

Neviem, kto mi mangu Vagabond spomenul ako prvý. Patrí mu však nekonečná vďaka, pretože Miyamota som si nadovšetko obľúbila (a neskutočne si zanadávala, keď som sa dostala k poslednej kapitole a zistila, že daná séria ešte nie je ukončená :D). Po zistení, že mi pred nosom v knižnici leží česká verzia knižnej predlohy, som vypískla šťastím. Historický román. Má to čosi pod tisíc strán. Veľa sa bojuje. Dejepisne približuje. Menej sa drží v náruč í& vyznáva láska. A mňa to bavilo.

 

 

Arkadij&Boris Strugacki: Stalker  

Sci-fi dám šancu len občas. Nemám príliš v láske vesmírne lode a mimozemské civilizácie. Iba ak by sa vyskytli v originálnom príbehu. Stalker je o mimozemskej inteligencii…bez mimozemskej inteligencie. Zastavila sa na Zemi, metaforicky povedané „urobila si piknik“, zhlboka sa vykašlala na nejaké blízke stretnutia tretieho druhu a zmizla. Ten bordel, čo po nej zostal, ten je nebezpečný. Užitočný. Nepreskúmaný. Drahý. Ten bordel, to je Zóna. Môže vás zabiť, ale aj splniť vaše najtajnejšie prianie. Pokiaľ ňou kráčate v sprievode Stalkera, môže to byť peklo alebo raj. Ak sám… jedine peklo.

  

 

 

Karel Čapek: Válka s mloky

Jednoznačný víťaz podkategórie „čo sa dá nájsť v učebniciach literatúry a vôbec nie je zlé“. Rozpisovať sa podrobnejšie nejdem. Mrknite sem… alebo do vyššie spomínanej učebnice 😀

 

 

 

  

 

Michael Chabon: Úžasná dobrodružství Kavaliera a Claye 

Klasika… klasika, o ktorej som nemala ani poňatia. Kniha o komikse? Židoch? Golemovi? Prahe? Amerike? Á, keď ja neviem, čoho bolo najviac! Ale viem: dobrého, kvalitne napísaného príbehu, ktorý sa čítal rovnako nádherne ako komiks a pritom sa zaobišiel bez obrázkov, slovných aj myšlienkových bublín… lebo si to mohol skrátka dovoliť. 

       

                                                         

 

Stephen King: Beznádej

Až raz pri geologickom prieskume narazím na dáku podozrivú zasypanú jaskyňu, beriem nohy na plecia, vďaka za upozornenie. Ech, keby som Temnú vežu nedočítala ešte v roku 2010, u sai Kinga by bolo o top dielo postarané, ale takto ich zostalo na pretras viac. To, Strážcovia zákona, Srdce v Atlantíde… ale Beznádej nakoniec netromflo nič. Lebo nádejou sa nešetrilo.

 

 

 

Frank Herbert: Duna

Hej, pokojne ma zlynčujte za tvrdenie, že nemusím sci-fi. Zaslúžim si, keď mám v tomto zozname 2,5 kníh daného žánru 😛 Nečítala som celú sériu…zatiaľ, ale raz to určite napravím. Prvá Duna ma očarila svojím prepracovaným svetom, filozofiou, obrazmi, ktoré sa mi pri čítaní nesmelo vytvárali v hlave… nečudo, že som po obrátení poslednej stránky plynulo prešla na prvú a dala si to celé ešte raz. 

 

 

 

 Neil Gaiman: Nikdykde

Sem smeruje cena „objav roka 2011“aj „úplný SF&F top“…prečo? Lebo je to skvelý príbeh, som neskutočne rada, že som konečne objavila Neilove kvality a… odžila som si to. Mám totiž ultimátneho PJ-a, ktorý vie, kde sa inšpirovať, keď má vystaviť našu DnD družinku skúške. Moja postava vtedy neprežila… ale ja áno a okrem strašnej chuti čo najskôr navštíviť psychológa ma napadlo prečítať si daný príbeh. Aj komiks. Aj kuknúť seriál. Aj pobrať všetky zbierky jeho poviedok, ktoré boli práve v knižnici. A finálne: objaviť Sandmana. Ale o tom bude zmienka, až keď sa bude rekapitulovať rok 2012. Len si asi s čítaním trochu pohnem, keď má byť ten koniec sveta ^­^

 

Obrázky: net

Advertisements

~ by eskarine on 19/01/2012.

2 Responses to “Knižný ne-YA top roku 2011”

  1. Maximálna degenerácia – vidím vetu “Čo Roland” a myslím na Temnú vežu.

    • …tuším som na tom podobne. Prvá vec, ktorú som si totiž všimla, bolo číslo 19 pod tvojím komentárom. Ka?

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s

 
%d bloggers like this: