From zero to hero

No jo. Človek by si myslel, že mám prázdniny, času habadej a teda do denníčku budem zvečňovať svoje najskvelejšie a najhumornejšie životné príhody pomaly dvakrát denne… Hmmm. Mnohoznačné a významné hmmm, nasledované pár rovnako príznačnými echmmm a ehmmm, pretože ja potvora mám zase raz miesto reality hlavu dakde v oblakoch a nie a nie sa odtiaľ dostať. Nieže by sa mi práve dnes uráčilo to konečne napraviť, ale menšia rekapitulácia posledného mesiaca ma k hrobu neprivedie a asi ani z môjho snívania s otvorenými očami príliš nevyruší, takže pekne poporiadku.


Skúškové skóre 5/5. Fakt neviem, akým zázrakom som urobila poslednú skúšku, ale pozerať online skriptá night before sa očividne vyplatilo. Okrem vysokoužitočného faktu, že medzi antropogénne geologické činitele sa ráta aj vojnový zákop a hrobová jama (yummi) som preštudovala aj kapitolku o hydrogeológii, ktorú som na druhý deň stretla na skúške a nadšene privítala ako starého známeho. Následne som stále neveriacky vypísala a odovzdala index, zbalila svojich päť švestiek (čo tentokrát znamenalo dva natrieskané kufre, dva nemenej napratané ruksaky a jednu krabicu, ktorú nebolo kam dať) a mnou vysokoobľúbeným vyhliadkovým expresom around Ostrava zdúchnuť domov. Tie dve zmrzliny, čo som si dala na zlomené srdce a boliaci zub v Žiline… nuž, som ja za to, že musím toľko prestupovať? 😀  

 

Už som vám hovorila, aké skvelé je zistenie, že človek nie je doma dva týždňe a mama si už zaňho stihne nájsť náhradu? V mojom prípade sa jednalo o štvornohú náhradu, ktorá je roztomilejšia ako ja, užitočnejšia a naviac robí „mňau“. Vzhľadom k faktu, že som na mačky alergická, sme si veľmi s novým prírastkom do oka nepadli, ale mame ho doprajem, keďže na vnúčence si ešte hooodne počká 😀 Nasledovalo pár stretiek s osobami dávno nevidenými, pôžitkárskych večerov a tadá – Pohoda! Tento rok som šla programu neznalá, bez plánov a skoro aj bez uteráka (čert mi bol dlžen baliť sa na poslednú chvíľu). Napriek (alebo práve vďaka) tomu to bol najlepší ročník, aký som zažila. Konečne nebola robota utrpenie, ale skôr veľmi podivná zábava. Ale tak aj silne špecifický humor je humor 🙂 

 

Videla som White Lies aj Guillemots (dva moje hudobné topy), strápnila som sa strašne&dobrovoľne (a hľa, stálo mi to za to, mám fotku so svojím obľúbeným moderátorom :P), celé štyri dni sa pražila na slnku, stála rady na sprchu, natierala sa, chlastala (až na štvrtkovú výnimku sa jednalo o vodu), nespala… a žasla. Tie dni strávené na letisku znamenajú pre mňa veľa. Celkom iný vesmír, kde sú ľudia k sebe milí. Raz ráno som sa stavila v literárnom klube na Beneho čítačku a vedľa sediaci mladík mi strčil do ruky strapec hrozna – len tak. Zdúchol bez nároku na honorár skôr, než som mu stihla vôbec poďakovať. Ó, samozrejme, že na Pohode sa kradne, droguje a neviemčoešte. Ale na jednu takú osobu pripadajú tisíce, čo sa vás kedykoľvek úprimne spýtajú, či ste v pohode. No a fanynkám s ostrými lakťami z prvého radu na The Horrors pokojne odpustím tých pár modrín. Ich spevák by priviedol k šialenstvu každú nehluchú slečnu s funkčnými očami, to mi verte 😀 Okrem toho som sa konečne spamätala zo svojho dávneho nepohodového zážitku, ktorý bol nielen vypočutý, ale následne aj nahradený tými peknými. Ono by som asi občas mala svoje trápenia aj zavesiť niekomu povolanému na nos, že? (a nemuselo by to byť až po dvoch rokoch hlavne ;))

 

Ďalšia séria domáceho rutinného kolotoča spánok – dobrovoľné otrokárčenie – kamaráti – počítač – spánok, nasledovaná jedným zábleskom dobrodružstva v podobe sobotňajšej rukojemníckej drámy (aj) so mnou v hlavnej úlohe. Počas skúškového som mala totiž slabú chvíľku (echm, celé skúškové je vlastne slabá chvíľka) a keď som zočila, že dáki airsofťáci hľadajú rukojemníkov… musela som sa prihlásiť. Verte, či nie, neľutujem. Podolie pri Novom Meste nad Váhom sa pre nás zmenilo na juhoamerickú džungľu, ja som odhalila krásy nudy vo väzení, stala sa súčasťou zeleného pekla, bola vykúpená za milión dolárov a videla na vlastné oči drogové kšefty OSN (aj keď len herné). Musím  pochváliť organizátora aj samotných hráčov – skladám klobúk, larpisti sa majú čo učiť od vás. Výborne naplánované, dostatok informácii predom aj priamo na akcii, skvelé kostýmy, hráči, ktorí hrali absolútne nenútene, zaistené kvalitné fotky&videá, ohlasy a vymakaná reportáž o tom, ako stál príbeh pred hrou, čo sa stalo a kam to môže poviesť… Ja som skúsila niečo nové a hlavne objavila v sebe skrytú túžbu po maskáčovej uniforme, airsoftke, prilbe a maske. To len keby ste nevedeli, čo mi venovať k najbližším narodeninám 😉

 

Po toľkej poézii ale už zostáva len próza. Občas zmoknem na túre (och, prečo len nesedím doma na fuckbooku, hmmm?), často ma kompletne zožerú komáre a iná háveď, prípadne sa popálim pri žehlení (hlavne, že košele ostanú bez poškvrny, moja koža nemusí :D), Moldavsko sa zrušilo kvôli nízkemu záujmu a ja by som si teda mala  práve vyberať dáku náhradu, ale čo tam po tom. Soundtrack k Dune urobí z čohokoľvek hrdinskú misiu a Sabaton mi tiež so stopercentnou úspešnosťou nasmeruje nos do výšav. „I was chosen by heaven, say my name when you pray to the sky…“ 🙂

 

 

Fotky: Andrea, Kaja Č.

Advertisements

~ by eskarine on 19/07/2012.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s

 
%d bloggers like this: