Radi sa hráte? Larpisti tiež…

 

Venujem Danielovi, pretože v  Moštenci sa toho koná podstatne viac, než len diskotéky. Dúfam, že to bude pre teba stráviteľná informácia, ktorá rozšíri tvoje obzory novým smerom. 😉

  

…nepoznáme sa náhodou z nejakého larpu?“ kukol na mňa mladík v rýchliku do Žiliny. A poznali sme sa veru. Buď som ho liečila zo zranení na štvrtom Akone, alebo som ho videla na bohoslužbe pred chrámom Slnka na Tordhane. Možno dokonca oboje. „Ja“ je v tomto prípade trošku nepresný termín. Liečila ho Margarétka, dievčatko s celkom prazvláštnymi schopnosťami navrátiť mŕtvych do života, alebo pred chrámom zahliadla Fréar, pravá ruka veľkňaza… a pritom stále ja. Raz darmo, na larpe sa dá zažiť všeličo. S daným fešákom sme si skrátili čakanie na ďalší vlakový prípoj príjemným spomínaním na tých-ktorých spoločných známych a zážitky ( …a posledný Tordhan, bla, bla, blato, bla, bla, Janko, bla, bla, Moštenec, bla, bla, bla…”) a vzhľadom k tomu, že som následne v exprese do Ostravy objavila ultimátne miesto pri funkčnej zásuvke, slávnostne som si zapojila svoj notebook (s takou výdržou batérie, akú mám ja na vytrvalostné behy) a pustila sa do klepania tohto článku. Larp, alebo „to také oné“, ako to s obľubou nazýva Lucka K., je totiž voľnočasová aktivita, o ktorej toho skrátka asi nikdy nebude napísané dosť.

Radi sa hráte? Larpisti tiež. Až príliš. Na princezné, rytierov, teroristov, zombie, psychopatov, kňazov, mafiánov, zvieratkodlakov, gardistov, mutantov… zoznam je príliš dlhý. A že je nás viac, môžeme si zahrať rovno celý príbeh. Bez scenára, bez divákov, len tak improvizovane sami pre seba (no a pre zábavu a pre fotky. Keď človek maká týždeň na kostýme, čaká sa, že ho niekto zveční pre vnúčatá, nie? :D). Je trochu ťažké vysvetliť, o čo sa vlastne jedná bez toho, aby ste mi posielali číslo na zaručene dobrého psychiatra, ale pokúsim sa. Bez pomoci wikipédie, aj keď aj tam sme celkom obšírne rozobratí. Ako skratka je to jednoduché: LARP čiže live action role-playing. V praxi je to trochu zložitejšie. Záleží od toho, čo larpista preferuje a kde sa práve nachádza. V Česku napríklad neskapal pes s akciami a keď tam človek na nejaký larp ide, má takmer úplnú istotu, že to bude kvalitná hra s prepracovaným príbehom, skvelými hráčmi a dokonalými kostýmami. Na Slovensku je to aktuálne horšie – ak nechcem umrieť larpovou nudou, môžem ísť buď do Košíc, Bratislavy, alebo mi zostáva airsoft, hej? (nakoniec sa aj ten ukázal ako skvelá voľba, ale o tom inde). Zvyčajne sa jedná o jedno- až viacdňovú akciu situovanú niekde vonku v lese mimo civilizácie (nechcite vedieť, čo narobí naštvaný poľovník… a ako ho ešte dopáli vami ťažko nadobudnuté povolenie na akciu). Logicky zima praje jednodňovkám, leto láka k viacdňovým dobrodružstvám. 

Organizátor (tj. osoba s najpevnejšími nervami, ktorá vopred vie, že na ňu budú všetci nadávať a že si hru vôbec neužije) s dostatočným predstihom vyvesí na stránku do kalendára, že nejakú akciu organizuje. Vymyslí ultimátny názov („Dobrodružstvo“ pokojne môže byť), udá tému (fantasy, historický, rozprávkový, postapokalypsa…), stručne (alebo obšírne) priblíži dej (v mestečku XYZ nastal čas každoročných tradičných trhov. Naviac kráľ hľadá ženícha pre svoju dcéru, takže zároveň s obyčajným ľudom do mesta prúdia princovia zo všetkých kútov zeme… a možno aj nejaký drak), pridá zdroj inšpirácie (vlastný výmysel/podľa knihy, filmu, počítačovej hry…), miesto konania, dátum, cenu vstupného… Najlacnejší larp u mňa bol for free, najdrahší ma ešte len čaká (850Kč, v cene jedlo na 6 dní, no neber to). Potom sa predpokladá, že sa nájdu nejakí záujemci, ktorých daná akcia zaujala a teda si radi vymyslia nejakú postavu, čo sa hodí do príbehu a chcú si ju aj zahrať, všakže. Tak sa registrujú, urobia/kúpia/zoženú/ukradnú/vytiahnú si zo smetiaka kostým (posledná možnosť platí hlavne pre postapo tematiku) a v deň konania sa dostavia na lokáciu. Pokiaľ je hra viacdňová, ráta sa s tým, že si dovlečú aj nejaký príbytok (stan je ok), ak sa jedná o mestečko, sú vopred postavené jeho múry (hľa, natiahnutá šnúra, teda múr), mestská brána (tá dokonca býva občas funkčná) a niektoré budovy (chrám, strážna veža…) Väčšinou je na hre nejaký úvod, zopakuje sa príbeh (šak kto by ho čítal dvakrát?), predstavia sa hlavné( prípadne všetky) postavy a začne sa hrať. 

Voľne, teda ako si my myslíme, že by naše postavy konali ďalej. Nie je žiadny predpísaný koniec ani scenár, podľa ktorého musíme ísť. Sú veci, ktoré musíme robiť, lebo vyplývajú z nášho povolania (zlodej kradne, bylinkárka lieči), ale inak je to na nás. Chcem sa prejsť do toho temného lesa, kde vraj straší? Super nápad, akurát ak ma tam čosi zožerie, môžem si vymýšľať novú postavu. Pokiaľ možno menej hlúpu a viac bojazlivú 😀 Boj, liečenie a mágia, ak sú prítomné, majú svoje predom určené pravidlá. Larpistu spoznáte ľahko napríklad vďaka „bambuľkovitým“ šípom s obaleným mäkkým hrotom, alebo rovnako obaleným dreveným mečom. Niet totiž nad bezpečnosť (ale keď seknete dosť silno, bude modrina aj tak). Ako komunita sú larpisti veľmi priateľskí, dosť úchylní, obľubujú pivo, medovinu, často žerú históriu a dejepis celkovo, obľubujú počítačové hry aj hry trochu iného charakteru (Dungeons&Dragons, Magic: The Gathering), Japonsko, anime, mangu, fantasy a nebyť facebooku, tak neovládajú civilné mená vlastných kamarátov. Ktože by už len riešil mená, keď máme larpové prezývky?

Umreli ste nudou, alebo si s rastúcim presvedčením kreslíte krúžky v spánkovej oblasti? Toť dilema, no 😀 Ale rada by som vám ešte priblížila, ako som sa k larpom vlastne dostala. V poslednom ročníku na ZŠ som ako každé moderné a štýlové dievča pravidelne sedela na pokeci v miestnosti s iniciálami P.B. a hľadala spriaznenú dušu. Sranda, že som objavila. Dalo sa s ním kecať o všeličom, akurát tú strašne divnú tému o larpe som obchádzala a po zaslaní akejkoľvek pozvánky som s obdivuhodnou pravidelnosťou dáko nečakane ochorela (hlúpa, hlúpa blondínka). Až v druháku na gympli som vďaka prispeniu novoobjavených super slečien zo sexty zistila, že mám organizátora larpov v triede. A že tréningy sú v Dolnom Moštenci každú sobotu. Tak začala séria vysvetľovania „mami idem na to také oné, ako karneval, veď vieš“, tréningov („kam to strieľaš, dievča nepodarené? Veď máš ostré šípy!!!“) a postupne aj larpov. Začala som na jeseň 2008 v prívetivom blatosnežnom počasí Novej Dubnice a samozrejme sa vytrela do blata ešte cestou na miesto. No zablatená amazonka je predsa ešte o chlp príťažlivejšia&uveriteľnejšia než dáka čistotná! 😛  

Daná aktivita mi natoľko prirástla k srdcu, že som pokračovala nočnými akciami a následne aj viacdňovkami. Dodnes mám na konte 16 akcii z bližšieho či vzdialenejšieho okolia, niektoré podarenejšie, iné menej, ale ľutujem skôr neúčasť ako účasť 🙂 Už vyššie som spomenula, že sa v poslednej dobe tu na severe neorganizuje nič. Základný kameň úrazu tkvie v tom, že všetci sme sa rozutekali do sveta. Brno medzi považskobystrickými larpistami jednoznačne vedie, nasledované je menej obľúbenou Bratislavou a dáke echm, zvyšky povedzme, nájdete aj v Ostrave. Hoci posledná akcia v Moštenci bola Warhammerom inšpirovaná jednodňovka niekedy pred rokom, s kamoškami si tam stále občas zájdeme kostýmovo zapózovať, pokecať, zastrieľať, zabojovať a v neposlednom rade vykonať spanilú dámsku jazdu na pizzériu 😀

Brno, Ostrava, Bratislava… Moštenec je ťažko v strede pomyselného trojuholníka, ale aj tak nás spája najdokonalejšie. Tam som sa ako tak naučila bojovať s kopijou, obojručným mečom aj objavila skryté krásy brodenia sa snehovými závejmi a tancovania naboso na rozkvitnutej lúke. Hej, už si môžete smelo veľavýznamne ťukať po čele. Akurát ak idete do Brna a chystáte sa byť aspoň trochu spoločenski aktívni, mohol by sa vám tento background knowledge zísť. Pretože larp je strašne sexi a larpistky obvykle veľmi pekné slečny 😉

P.S.: Ospravedlňujem sa za horšiu kvalitu niektorých fotiek, ale keď už si podkopávam rešpekt, tak poriadne. Pokiaľ vám napríklad moja maličkosť natretá na zeleno zlepší deň, prečo by som si daný záber nechávala pre seba?

 

 

 

 

Fotky: archív autorky a fórum stránky slad.sk

Kresba: Iva C.

Advertisements

~ by eskarine on 20/07/2012.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s

 
%d bloggers like this: