Špeciálne miesto v mojom srdci

…patrí maďarskej kinematografii! Konkrétne Béla Tarr ma vie zbaviť zbytočných rečí… a občas aj vyrieši dáky ten problém. Ale pekne poporiadku.

Z poukrajinskej choroby z vyčerpania (alebo nekonečného smútku, alebo oboch činiteľov súčasne) sa liečim desivo pomaly a vzhľadom k faktu, že si okolnosti (konkrétne dátum na zmluve) žiadali, aby som sa dáko pozviechala a presunula do Ostravy, nachvíľočku som sa včera rozhodla aspoň tváriť, že mi nie je mizerne a skočiť s dámami na čaj (kávu, pizzu, klebety, veď viete). Je ťažké nájsť cez školu nejaký termín vyhovujúci všetkým, takže som zatla zuby a užila si to 🙂

Popri preberaní tých najpálčivejších problémov (kto s kým, pred kým atď.), sme aj dosť spomínali. To i ono, staršie i novšie, k téme i od témy a vzhľadom k tomu, že sme práve prechádzali okolo kina, napadlo ma, kedy som naposledy na niečom bola. Hej, ako na Artfilme som bola v kine dňom i nocou, ale myslela som také to obyčajné nefestivalové premietanie. Za pukancovú zábavu odmietam platiť (hmmm, počkať, za pukance si zaplatím, ale film musí byť zadarmo :D) a filmový klub, kde som za gymnaziálnych čias nechávala pravidelne vreckové, bol tento rok zrušený… trvalo mi teda dlho spomenúť si, ale podarilo sa. 

  

Bol to Turínsky kôň niekedy vo februári a šla som naňho z veľmi veselého dôvodu. Nie, nebolo to len kvôli veľkému plátnu a pozitívnym recenziám. Vonku bol vtedy treskúci mráz a čo si budeme hovoriť, s kvalitou ubytovania na kolejích ste ten mráz cítili aj za oknom. Ja osobne som erpéčkovala kus cencúľa naozaj vierohodne a napriek horlivým snahám predstaviť si horúci letný deň, slnko a akéhokoľvek fešáka, ktorý by mi priviedol krv v žilách k varu, všetko bolo márne, zuby drkotali ďalej. Tak som sa skrátka zdvihla a šla za hlasom svojho srdca do zeme zasľúbenej – teda útulného (a hlavne teplého) prítmia kinosály. Z ponuky som zvolila samozrejme film najdlhší, nech sa tepla poriadne nabažím (a som teda veľmi rada, že „art“ v počte minút obvykle vedie). Vbehla som tam ako posledná, kvôli menšiemu nepohodnutiu sa s dverami (au, au) a napriek tomu, že sa jednalo o Ostravu, vnútri sedelo prekvapivých desať ľudí ako za starých čias doma (a bolo tam teplo!), dokonca som si mala aj s kým po filme vymeniť dojmy … no krása.

  

Má to byť nepodarená recenzia, ešte nepodarenejšia veselá historka, alebo…? Tretia nemožnosť je v tomto prípade správna. Dnes som sa dovliekla na internát, odstála si rad pred ubytovacou kanceláriou, vyobíjmala spolubývajúcu, vybalila sa…a zacítila ten známy pocit. Zavanul od okna a jemne mnou otriasol. Zima. Mala by som vytiahnuť deku, ale mám skôr chuť pozrieť sa, čo dobrého dávajú v kine :7

  

V spomienkovom duchu pripájam soundtrack k filmu. Samozrejme s kopou obohacujúcich komentárov pod ním. Za seba vyberám perlu „Honestly, the music in The Turin Horse made me want to shoot myself.“ Výstižné. Daný užívateľ film určite videl, za to vám ručím 😀

Obrázky: net

Advertisements

~ by eskarine on 13/09/2012.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s

 
%d bloggers like this: