Poviedkový les

CestaFakt taký mám. Mama sa tam dnes chcela prejsť napriek tomu, že cesta bola buď močarisko, alebo sneh neurčiteľnej hĺbky a podkladu. Ako – nie som samovrah a myslím, že aj kostí mám dostatok a netreba ich už lámať na menšie kúsky, ale radosť som jej urobila. Tuším som nakoniec túlavé topánky nezdedila len po otcovi, ale aj mamine gény na tom budú mať dáky podiel.

Nádherne som sa zablatila, kukala do slnka, až mi oči slzili a hlavne došla do poviedkového lesa! Teda… poviedkového, pretože som v ňom písala svoju prvú poviedku. Narýchlo, asi tri dni pred uzávierkou, lebo sme mali voľné dve strany a nikto iný saPoviedkový les nepodujal. Odvtedy som moc prevratného nenapísala… ale som si istá, že až sa raz zas pohodlne usadím niekde v tomto lese, dačo ma napadne 🙂

 

P.S.: Horia mi keksy určite, stopercentne, ááááá… 

P.P.S.: Chcem jar. 

 

 

 

Fotky: Andrea

Advertisements

~ by eskarine on 02/03/2013.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s

 
%d bloggers like this: