Láska, život a iné maličkosti

•07/06/2014 • 4 Comments

Ľúbime sa Láskavo a nežne

Lom

Skoro ako dovolenka

Kúkís

Vo vláčiku

Veselý kúsok

To je krása

Pravda

 

Fotky: Andrea

Prečo som prestala myslieť na svoje zdravie

•04/06/2014 • 4 Comments

Sklamaná sedím nad poriadnou horou zázvorovo-čokoládových keksíkov, ktoré sú síce fajn, ale recept bohužiaľ neklamal a očividne naozaj budú potrebovať pár dní odstáť v krabičke… no, aspoňže som k nim upiekla aj niečo jedlé hneď a môžem teda na návšteve darčeky dávkovať postupne 😀 K tomu sa mračím nad kopou oblečenia, ktoré je bohužiaľ nemé a nepovie mi, ako bude nasledujúcich pár dní dole na juhu Slovenska a čo mám teda zbaliť. No isté je, že teplejšie než u nás hore na severe 😀

V takomto myšlienkovom rozpoložení sa mi práve veselé články vypisovať nechce, hoci som poctivo celé poobedie triedila šťastné fotky a je ich teda neúrekom… až tak, že chudáčisko Sandman na mojom pozadí začína byť nejako moc pozakrývaný, to budem musieť napraviť 😀 Ešteže okrem predštátnicovo-poštátnicových happydays fotiek obsahoval mobil aj pár záberov robených naštvaním rozklepanou rukou. Hej, mierne mi zdvihli tlak a keďže aj to patrí k životu, prečo sa o tom nerozpísať 😉

 

Sklamanie prvé 

Jednoznačne niekdajšie Emco müsli, ktoré sa zemco nejakého vtipného dôvodu premenovali na „Mysli na zdraví“. Myslím teraz tie lepené cukrové hrudky – orieškové, jahodové, čokoládové… Odjakživa som nejak podvedome  vedela, že to asi zrovna pre zdravie nebude nič moc, ale boli to jedny z mála müsli bez hrozienok a tak som občas zhrešila. Naposledy som sa k nim dostala možno tak v prváku na výške a potom až prednedávnom, keď si sestra povedala, že by sa mi k učeniu mohli hodiť. Trošku som síce zdvihla obočie nad novým názvom, no následný údiv po otvorení balenia netromflo nič. To ako fakt? Hrozienka by som ešte pretrpela, ale že ich je toľko čo orieškov, to je už na zaplakanie celkom. Keď si spomeniem na pôvodnú bezhrozienkovú celoorieškovú verziu… och, toto nie… hlavne ten smutný pohľad, keď som popri učení zjedla tie tri hrozienka a tri kúsky orieškov a ostalo mi v miske len to ovsené cukrové čosi… nie, ďakujem, nabudúce si za tú cenu kúpim oriešky samotné a hotovo 😀

Najprv

Potom

 

 

 
 

 

 

 

 

 

 

 

 

Sklamanie druhé

Nivea volume sensation šampón nie je nič, do čohopotvorský šampón by som vkladala veľké nádeje, ale vyskytoval sa doma práve v momente, keď som si potrebovala schladiť učením prehriatu hlavu a umyť si vlasy. Dúfala som, že aspoň to zvládne. Omyl – po použití som mala vlasy horšie, ako predtým… zanechal ich také divne mastne-odpudivé a aj keď na pohľad vyzerali ako-tak ok, po dotyku by som si najradšej bežala umyť ruky … a samozrejme aj vlasy 😀 Keďže som mala obmedzené možnosti výberu (buď toto, alebo Syoss, ktorý moja vlasová pokožka vždy rada privíta poriadnym závojom lupín ), vyskúšala som ho ešte raz… ale už nikdy viac, vážení! Výsledok bol absolútne rovnaký a ja som si trieskala hlavu o stenu, prečo som si radšej nevymiešala vajíčka s citrónom (áno, to funguje na umytie stopercentne, len tá “vôňa” surových vajíčok nesedí môjmu nosu 😀 ). Takže Niveu jedine ako krém poprosím! 

 

Sklamanie tretie

Instagram. Kedysi, v dobe, keď som ešte nemala múdry mobil, som ho strašne chcela. Veď takéto zdieľanie fotiek zo života, to musí byť super, nie? Dokonca ani hashtagy mi nejak nevadia. No keď som dakde natrafila na diskusné fórum, kde si slečny menili profilové linky, skoro som vrámci predštátnicového „učebného“ ničnerobenia zinfarktovala. To ako fakt? Popredie nám robí #nemenovaný drink, ktorý obsahuje #alkohol, je v #plechovke, za ním je #bordelíček obsahujúci #takú značku aj #onakú značku, nechty mám #červené a som z #česka? Hashtagy sú fajn, pokiaľ sú aspoň trochu originálne, inak si aspoň ja osobne pripadám hlúpo, že by som si ani plechovku nevedela zaradiť k plechovkám alebo čo 😀 Po asi stej ovsenej kaši s čučoriedkami a arašidovým maslom som to radšej celé zatvorila, uvažujúc nad tým, či to tým slečnám ozaj chutí, alebo si ju takto kombinujú len za účelom instagramovej fotky, aby svet vedel, že idú s dobou… takže #fujinstagram #fujovsenakasascucoriedkamiaarasidovymmaslom #arasidovemaslojemsamotne… ale ak ale náhodou poznáte nejaké originálne instaprofily, sem s nimi! 🙂 

 

captureffcj

#originalpost

 

A bonusové sklamanie č. 4 – poštátnicové

To zas ani nejak poburujúce nie je, ale mierne ma štve. Čo je momentálne super in jesť, fotiť a ospevovať? No jahody predsa! Ako – nieže by som nebola nadšená, keď som našla v záhrade prvú červenú a slávnostne ju zjedla. Ale mama je tak trochu pestovateľský fanatik a máme teda na záhrade rovno niekoľkometrový záhon. Hmmm, poviete si – veď to je fajn, aspoň je z neho viac jahôd. No je a to je hlavný problém 😀 Zabijem v tej džungli každý deň aspoň hodinu, či prší alebo nie, lebo tie potvory skrátka dozrievajú denne, bez ohľadu na počasie. Samotný zber – už ste niekedy nechtiac zaborili prsty do plesnivej jehody? Prípadne slimáka pochutnávajúceho si na nejakej? Nuž, po pár takýchto zážitkoch ma vždy rýchlo prejde chuť aj na tie normálne, kadejakou zverou a mikrozverou nezasiahnuté kúsky. Takže mňam len za predpokladu, ak ich niekto oberie za mňa 😀

 

Nekonečný záhon

Ilustračné idylické foto. Akurát tá ilúzia nekonečna je rovnaká 😀



Obrázky: čo google dal, akurát fotky nasypaného müsli vám zachytila moja maličkosť 🙂

#3 – 13 Pôžitkárske tipy pre štátnicami skúšané nervy

•14/05/2014 • 11 Comments

Štátnice mám o necelé dva týždne. Najlepší čas na odkladanie nepríjemných povinností v podobe prípravy prezentácie na obhajobu bakalárky, učenie sa na regionálnu geológiu, metodológiu geologického prieskumu a samozrejme, ani tá inžinierska geológia ma nejak neláka. Dnes som sa premohla, prebrala si (fanfáry) jednu (fanfáry smutne dozneli) otázku a miesto pokračovania v učení – umyla všetok riad, urobila dlhoodkladanú objednávku z iHerb (ďakujem slečne B. z blogu Beast loves Beauty za inšpiráciu), poutierala prach až dakde pod posteľou, dohodla sa s pár ďalšími ostravskými nadšenými slečnami na dumpster divingu, preložila stranový odborný abstrakt bez nároku na honorár… nehovorím, že to nie sú užitočné veci. Dumpster diving ma lákal už dlho, objednávka z iHerbu tiež, ale prečo? Prečo práve teraz? 😀 Hanbím sa v kúte, trieskam si hlavu o stenu a vravím si, že ráno si poctivo preberiem nie 4 otázky, ale rovno 8, nech dobehnem tie dnes zameškané.

No, samozrejme, prvoradý je článok plný radostných momentov a odporúčaní, ktoré som deň za dňom dokumentovala. Bolo to nielen jednoduché, ale aj nadmieru príjemné, keďže často som musela dokonca vyberať z viacerých fotiek ten naj pôžitok 🙂 Tak hor sa na ne! 

 

1Nedeľa sa niesla v znamení raw food obsesie. Kamarátka ma na tej potvorskej bielo-modrej sieti pridala do skupiny RAW FOOD CZ&SK a aj keď som ja ako nadšená okupovateľka kuchyne a maslových sušienok mala po prvých pár príspevkoch chuť utiecť, nakoniec som zostala. Keď odrátam všetky príspevky typu „šupnite ten a ten kameň do vody, ona sa vám jeho energiou očistí“ a „menštruácia je príznak nezdravého tela“ , tak je to kupodivu celkom inšpiratívna skupina 🙂 Objavila som vďaka nej napríklad superchutný agávový sirup a zistila, že aj surová žihľava je celkom fajn. Putovala do smoothie (+jablko+citrón), bolo strašne zelené a kupodivu celkom dobré 🙂

 

Pondelok patril učeniu regionálnej geológie. Priznávam, som slabá v geografii Slovenska, nieto Česka, ale robím celkom pokroky… už viem, kde sú Beskydy napríklad 😀 K štúdiu skrípt mi naviac svietilo slniečko, čo viac si priať 🙂 

2Utorok sa niesol v podobnom duchu v cykloch „učím sa, neučím sa, ale sedím nad tým, neučím sa a stresujem“, takže najväčšia radosť bola nočný odchod do postele. Stále sme neodmontovali vianočnú výzdobu, pretože poskytuje to najpríjemnejšie možné osvetlenie, aké sa dá nad posteľ dať. Tak nech sa páči, vianočné svetielka uprostred mája, len a len u nás 😀

3

Streda patrila ostravskému majálesu, ktorý bol po minulom naplno užitom ročníku skrátka must-go. Začala som už ráno majálesovým sprievodom v baníckej uniforme (česky hornickej kytli, neviem slovenský ekvivalent :D), ak by ste radi zhliadli môj široký úsmev (orechovica za ním bude), tak pozrite sem. No najväčšia radosť dňa prišla jednoznačne na majálese, kde sme sa ako slepé kura k zrnu dostali k súťaži Student barista cup, kde pán Dinosaurus ukázal všetky svoje prednosti a urobil tak dobré presso+cappucino, že si vyslúžil druhé miesto. Áno, áno, mám to ja ale šikovného (budúceho) muža 🙂

4

5 

Štvrtok obsahoval prekvapivo ten najlepší nanuk ever. Nič proti nim, zmrzlinu ja rada, ale rebríček obľúbenosti je u mňa nanuk-kopčeková zmrzlina-domáca zmrzlina, pričom asi tušíte, ktorá z položiek je tá top 😉 Nanuky sú skrátka občas katastrofálne. Čokoláda, čo zrovna čokoládu nevidela, nanič zmrzlina a nejaké divne horké arašidy, nie, ďakujem… ale toto bol luxus (za dvanásť kaček z Lidlu, ó, áno, odporúčam. Ono tie hrudky v poleve sú vážne drvené kakaové bôby, omg, zbožňujem ich ❤

 


Ďalší deň nesie nové lidlové must-try (nie, neplatia ma za reklamu, robím im ju dobrovoľne 😀 ). Mliečna čokoláda, ktorú neoblafli a fakt jej venovali predpísaných 33% kakaovej sušiny a toľko smotany a mandlí, že som umierala blahom. Ó, áno, Kuky s kamarátom schvaľujú.

67 

 

 

Sobota patrila učebným stresom, výnimočne bez flákania. Dokonca som v poctivosti zašla tak ďaleko, že som otvorila a za výdatného vyjedania srdiečkových keksíkov preštudovala svoj geologický denník (aj keď ten obal zrovna geologicky nevyzerá).

 

 

 

8 

Nikdy, ale naozaj nikdy predtým som si sprchu neužila tak, ako v nedeľu. Konečne som naplno využila mandarinkový peeling od B., ktorý dorazil ako darček k objednávke (info bude, a to nadmieru nadšené!). Priznávam, používam ho odvtedy denne… je to veľmi veselé, ale ten drhnúci voňavý olejový efekt má blahodárne účinky na moje štátnicami napínané nervy. Ďakujem zaň! Síce mi už stihol padnúť, všetky popisné nálepky sa odlepili, ale vnútro slúži. K maté IQ dodám asi len toľko, že musím nakúpiť novú dávku čím skôr 😀

 

9 

 

Pondelok priniesol posledný zápis do indexu a jeho bleskové odovzdanie na študijnom oddelení, čím som s časovou rezervou jeden deň splnila podmienky štúdia a hurá ku štátniciam 🙂 Konečne som sa trochu vyspala, doplnila s pánom D. zásoby, upiekla svoj prvý quiche v živote a následne sme ho celý slávnostne zjedli popri sledovaní posledných dielov American Horror Story. Najviac sa mi páčila práve tretia séria, aj keď aj tie predošlé stáli za to 🙂

 

10

 No jo, cider. Pomohol mi spríjemniť včerajší preklad abstraktu, ktorý bol nakoniec dlhší, než som očakávala (aj keď by bolo možno dobré spomenúť, že tentokrát to bol rádobypreklad z češtiny do slovenčiny 😀 ). Jahodová verzia bola fajn, nad hruškovou som ale silne krčila nosom, keďže ja a hrušky sa dákych pár rokov nemáme radi. Smútim, ale keď dakde zacítim hruškovú chuť, tak môj žalúdok robí nie práve najpríjemnejšie obrátky a chystá sa na spätný chod. Pokiaľ ale s ciderom len plánujete svoje prvé chvíle, odporúčam starý dobrý Sommersby / aktuálny Kingswood / akýkoľvek iný lokálny, ktorý je 100% jablkový. 

 

11 

A dnes? Dnes ma nadmieru prekvapilo isté meno a hlas v playliste 🙂 Nočná hudba mi poskytuje ušné radosti už dlho, no po stiahnutí albumu Django Django s názvom Late night tales som nečakala, že posledný track mi prinesie do uší práve hlas Benedicta Cumberbatcha. Nie som nijak extra zarytý fanúśik nového Sherlocka, najnovšie diely som dokonca zatiaľ ani nevidela a nejak mi nechýbajú, no Benedict má rád košele a ja mám teda rada jeho :3 Plná spokojnosť, teším sa na ďalšie hudobne-nehudobné objavy (ó, áno, a ten pán na pozadí je Sandman).

#2 Vyzerá to ako bomba, no…

•03/05/2014 • 4 Comments

Viete, toť za bilboardom, taká čierna krabička, to bude istotne bomba. Priznávam, v nezasvätených dobách, keď som nekeškovala a netušila, o čo ide, by som asi po náhodnom objavení uvažovala, čo to sakra je, ale ranná správa zo sme.sk ma celkom rozosmiala 😀

Ale že som mala deň zaujímavý a na radosti bohatý, pridávam fotku jablkovo-prstienkovo-spomienkovo-papierovú 🙂 Jablko preto, lebo jablká sú skrátka mňam, prstienok (áno, je to ten prstienok!) kvôli faktu, že som ho dnes stratila v kope opraného prádla a následne v nej pekných pár minút hľadala… ale našla nakoniec! 🙂 No a papiere skrývajú dlhší príbeh. Chystám sa na štátnice (to nie je radostná udalosť v žiadnom prípade), ale vďaka tomu som prehrabala svoje staré učebné materiály a našla zložku, ktorá voňala aj po dvoch rokoch stále pomarančovo 😀

jabĺčko

…bolo to v sladkej dobe prvého ročníka VŠ a letného skúškového, keď som si povedala, že na to kašlem a Artfilm si ujsť nenechám. Zbalila som učebné materiály, stan, spacák, oblečenie a hurá do Trenčína! Stan som postavila, veci vybalila… a zistila, že cez všetky papiere a oblečenie sa tiahne lepkavá záplava Yves Rocher pomarančového sprchového gélu, a tak som si miesto prvého filmu asi hodinu prala veci, sušila poznámky a nadávala na mizerné uzávery (Yves Rocher ich veselo používa doteraz, aj napriek tomu, že sa všetci sťažujú :D). Papiere síce uschli, ale oranžové voňavé okraje im zostali… nechápem, ako som vtedy zvládla všetky skúšky aj s ôsmymi naplno užitými dňami v Trenčíne… no možno to bolo skrátka tou radosťou, že som stihla to, po čom mi srdce pišťalo a ešte sa aj pomedzi filmy učila vo svojom najobľúbenejšom parku 😀

A konečne pôjdem na majálesový sprievod ako sa sluší a patrí 😀 Doma sa finálne našla biela blúzka aj čierna sukňa, už len banícku kytli (čosi ako sako) a lodičku vyfasujem… oproti minuloročnej hnedej sukni a bielemu tričku značný pokrok 😀

Och, ešte som objavila papierik s posledným ťahom na Rubikovu kocku. Mám neskutočnú chuť chytiť ju do rúk, ale ktovie, kedy by som šla spať potom 😀

A IstroCon sa blíži, po zhliadnutí tohto sa naň teším ako nikdy! 🙂

 

P.S.: Artfilm stojí starých dobrých 5 eur, stačí sa od 18. mája registrovať na ich stránkach :3

#1 Podivuhodný začiatok

•02/05/2014 • Leave a Comment

…a aby ste vedeli, just sem nedám tú vytlačenú bakalárku, i keď potešila aj tá dnes 🙂 Rada by som písala o večernej chvíľke vonku, kedy pršalo a ja som stála pri zábradlí pod strieškou a čakala zombie apokalypsu. Bohužiaľ, ťažko sa dačo po tme fotí, ale ja to už nabudúce nejak vykutím, lebo predstavy kadejakých katastrof ma neskonale tešia! 😉

O tom, aká š… echm, nadšená som bola z faktu, že mám konečne wécé v pravej chvíli nablízku, som si písať zakázala, lebo je to predsalen veľmi osobná radosť 😀 Aj tie tri komárie štípance, čo mi dnes pribudli, som radšej nefotila, lebo jednak to vyzerá hrozne a je to predsalen radosť toho typu „ zase je tu to bodavé zlo na krídlach?!“ 😀

Och, šípim, že tých sto dní so mnou bude katastrofa… ale hľa, nakoniec je tá prvá fotka celkom normálna 🙂 Narodeninové peniaze je potrebné míňať na správnych stránkach a ja sa už strašne vytešujem z toho, že mi príde ďalší balík (čo v ňom bude, o tom potom, až bude 😉 ).

 captureffcj

#100happydays

•02/05/2014 • Leave a Comment

happy

Nápad sa  ku mne dostal cez tú modro-bielu sociálne-spotvorenú sieť.  Nie som zrovna slniečková osoba so stenou oblepenou motivačnými citátmi (popravde, obvyklé polepenie tvoria plagáty šlohnuté z ArtfilmFestu alebo kadejakých podchodov 😉 ) , ale zaujalo ma to. Seriózne uvažujem, či sa tých sto fotiek nazbiera, či to nefláknem niekde uprostred s výhovorkou, že nemám dostatok času, či mi to skrátka nezačne liezť na nervy… (viď môj projekt 365, nech mu je zem ľahká 😀 ).

Na druhej strane by som sa mohla konečne pekne rozpísať… ten jeden projekt, čo som zatiaľ videla totiž obsahuje akurát veľmi nekvalitné fotky a spústu tagov ničnetušiacich osôb (áno, fb je zlo!). Bohužiaľ, s kvalitou svojich fotiek moc nenarobím, hádam si to u vás vyžehlím aspoň nejakým tým vtipom a poriadnym obkecom 😉 To mi tam osobne chýba… miesto beztak nefunkčných hashtagov dáka tá popiska, prečo to či ono dotyčného „obšťastnilo“ (och, to znie úchylne). Tak ja radšej teda končím s rečnením a skúsim vás unudiť v prvom obšťastňújucom článku. Len sa musím priznať, že mi už teraz to šťastné slovíčko začína liezť hore krkom 😀

 

P.S.: Dané slovo a jeho patvary si zakazujem používať vo všetkých tých sto šťastných postoch! 😀

O sviatkoch, predsavzatiach a výbere svadobných šiat

•26/02/2014 • 4 Comments

kamenieNaozaj myslím VIANOČNÉ sviatky… ja som ale aktuálna, že áno 😀 Schválne, čo vás zaujíma z titulku najviac? Pevne verím, že moje prežitie Vianoc, lebo tým by som rada začala 😀 Boli celkom tradičné, i keď mi kocúr nevyjedol žiadnu šľahačku z koláčov a ja som mala pri štedorovečernom stole netradične vysokú hladinu alkoholu v krvi (to máte tak, keď vás pošlú niečo zaniesť k babke :D). Okrem toho som stihla veľa príjemných stretnutí (tety sa po dlhom čase videli v plnom zložení, juchú! 😀 ) a dostala veľa kamenia (ó, áno, to je to pravé pre mňa :3). Popritom pokročila v Doktorovi, pojedla veľa koláčikov a popila litre čaju… no a zistila, že máme na stromčeku Rómea a Júliu (na fotke Júlia) ^-^ (kocúr a jeho spacie polohy boli len taký zastromčekový bonus).

Júlia

kocúr

Á, vlastne ešte Poliaka som dostala pod stromček 😀 Bol mi pridelený vrámci buddy systému na ďalší semester, ale neviem, či z toho niečo bude, pretože mi neodpovedá ani na supermilé maily, ani na tie druhé, zisťujúce, či vôbec žije a dorazí… (edit: nedorazil :/)

S toľkými aktivitami sa niet čo čudovať, že nový rok prišiel veľmi rýchlo… bol strávený 100% príjemne, v spoločnosti pána D. (veď viete, ako na Nový rok, tak… 😉 ) a s novoročným ohňostrojom sledovaným prosímpekne z cintorína (máme ho na kopci, výhľad zaručený), ktorý som mainstreamovo preslzila, lebo to bolo moc pekné a moja útlocitná duša si uvedomila, čo všetko som stihla za rok 2013 (zasnúbiť sa, ísť na vlastnú päsť na Ukrajinu…). Hmmm, novoročné predsavzatia… obvykle si žiadne nedávam, lebo jednak je to skôr negatívna záležitosť (ó, zase som toto či tamto nesplnila? Katastrofa…) a predovšetkým, keď chcete dačo úspešne zmeniť, tak netreba čakať na 1.1., ale pomaličky sa do čiastkových zmien pustiť hneď 😉 Takže sú to len také plány u mňa… rada by som začala s výrobou DIY kozmetiky, chcela by som upiecť svoj prvý kváskový chlieb, urobiť sushi, makarónky… plus moja reading challenge sa pýši veselým číslom 69, čo znamená, že by som mohla prečítať akurát tých 50 kníh, ktoré v skutočnosti prečítať chcem 😀

Nasledovali druhé sviatky na internáte… to máte tak, keď to nešlo pred (zápočty škaredé), ani počas, tak v januári určite 😀 Pánovi D. bolo venované terránske tričko, pyžamo s výrokom, ktorý si prial a samozrejmosťou bola poriadna večera a vianočný punč, na ktorý ma nalákala Dada týmto článkom (ďakujem, bol skvelý! : > ) Na oplátku mi dinosaurí Ježiško doniesol GPSku schovanú v mobile kačičkovskej farby, aby som sa nikdy nestratila a mohla loviť kešky. Och, ja som ale musela poslúchať… ❤ Plus dáka tá hra na gitare len a len pre mňa… neprezradím asi žiadnu novinku keď poviem, že svojho drahého pána Dinosaura nadovšetko milujem, všakže 😀 

 

punč 

gitara 

…čo mi pripomína, ako mi raz teta Iva prezradila, že ma vrámci zabíjania času oblieka do svadobných šiat tu. Nedalo sa nevyskúšať 😀 Tak teda tadá, pár výtvorov, v ktorých sa síce nechystám vydávať, ale som na ne patrične hrdá 😀 

2 1