Letný dm box

Blogy a kadejaké balíčky či krabičky s tajomným obsahom sa majú radi. Ten moment rozbaľovania a prehrabávania je totiž doplnený o fotenie a vytešovanie sa prostredníctvom článku (prípadne si človek môže ponadávať, že obsah nebol podľa jeho predstáv, všakže). Mňa prvá informácia o dm boxe zastihla dakde v Česku na votočvohoz fóre, kde boli schopné slečny dávať za tie kozmetikou napratané krabičky celkom vysoké finančné obnosy, ak sa im ich nepodarilo „vyhrať“ (ono, človek musí vyhrať a ešte si doplatiť dákych 150kč). A popravde, keď som pozrela na obsah, až tak som sa nečudovala. Plné balenia a vzorky vecí od výmyslu sveta… plus parádna krabička k tomu… Nieže by som nutne potrebovala zaplniť poličky nie úplne potrebnou random kozmetikou, ale keď sa boxy založené na podobnom princípe objavili aj na slovenskej strane, vyskúšala som to. Prvé dva mi z nepozornosti ušli, ale z obsahu som usúdila, že sú napechované samými blbuvzdornými záležitosťami, ktoré sú viac-menej univerzálne a nikoho neurazia, tak som to tretíkrát skúsila… a následne sa vytešovala, že si pre krabičku môžem do najbližšej déemky skočiť.

Bohužiaľ, princíp vyhrať, zaplatiť si 5€ a tešiť sa z obsahu zaručene hodnotnejšieho (nad 18€) tentokrát znamenal, že vsadili na jednu hodnotnejšiu vec a len pár menších. Toť jadro pudla – keď nemám 30+ a s vráskami si zatiaľ nerobím starosti, logicky bude pre mňa obsah o dosť chudobnejší (nevraviac o tom, kam pošlem protivráskový krém? Sestry pod danú vekovú kategóriu začínajú spadať, ale asi ich tak trochu urazím :D) Naviac žiadne vzorky, nič jedlého, žiadna popiska k obsahu, nuž smútim. Ale krabička je pekná, samozrejme 😀

Celkovo je asi hlavne moja chyba, že som čakala tak veľa. Beztak som už zhýčkaná kadejakými prírodnými kozmetickými prípravkami, ktorým zo zloženia vyčítam pomaly všetky ingrediencie (áno, som hrozná, poznám akurát tie prírodné, chemické mi nehovoria nič :D), takže by bolo načase prestať hromadiť nepotrebné kozmetické záležitosti a ostať len pri tých pár overených, prípadne si rozumne vybrať niečo nové, keď je treba. Čo mi pripomína, že som ešte nespomínala svoju (spokojnú) objednávku z bionatural.sk. Už len zistiť, ako som vlastne spokojná s jej obsahom 😉

Hľadá sa nový domov

Bolo to dávnejšie. Niekedy v tej dobe, keď sme sa s rodinou pána Dinosaura už poriadne oťukali a jedna z jeho mladších sestier sa nechala počuť, že „sa teší na cupitanie malých nožičiek“. Dorotka sa v nedávno dovŕšenom pol roku sysľovania na svete ešte k cupitaniu nejako neblíži (teda rada by, ale nejde to :D), preto ma raz v noci celkom prekvapilo, že niečo nám už predsa v kuchyni cupitá. Myš. Ó, bože, myš!!! Prečo v mojej kuchyni, prečo? Omg, omg, mám v kuchyni myš. Pomóc, myš! …a tak ďalej 😀 Strach z tej minipotvorky som zahnala do kúta a pán Dinosaurus nastavil úžasnú pascu, ktorú myška dokonca mohla zvládnuť bez straty života. Bohužiaľ, nebola natoľko šikovná a zrazu sme mali mŕtvu myšku. No aj tak sme si zagratulovali a ja som celý deň umývala všetky dostupné i menej dostupné kuchynské plochy a objekty (lebo tam bola myš!). O to zaujímavejšie bolo následné zistenie, že máme v kuchyni ešte jednu 😀

Ale nech sa dlho nevykecávam – tentokrát sa myška chytila živá (a syseľ teda videl živú myš!). No nebojte, nadpis článku sa na ňu (teda, echm, bol to on) nevzťahuje. Myšiak nový domov nepotrebuje, urobila som si výlet do lesa a on spokojne odhopkal preč. Čo však stále zostalo doma, sú dva suveníry zo sestrinho nedávneho výletu do Fínska a tie rozhodne nový domov potrebujú. Jedná sa o čokoládu a cukríky v príchuti salmiakki, čo je vlastne slaný pelendrek. Dostali sme ich tak trošku viac a hoci ich ochutnávkou poctivo strašíme každú novú návštevu, stále nám zostal pár nedotknutých a neodcenených kúskov. Preto, (áno, dostávam sa konečne k veci) ak máte dostatok guráže, alebo poznáte v okolí nejakého človeka, ktorému to nedajbože chutí, ozvite sa! Na vlastné náklady to s radosťou zabalím, pripojím milý odkaz a doporučene zašlem. Veď keby náhodou, môžete tiež ochutnávkou desiť návštevy 😉

Mama sa vracia

Áno, áno, som späť. Ako fénix znova vzlieta z popola, tak ja odkladám zo svojej klávesnice detský paralen a otváram nový textový dokument. Už ani nerátam, koľko comebackových článkov som napísala a nezverejnila. Dávam si deadliny – až zvládnem skúšky, až urobím to a tamto, až budem mať čas… a samozrejme, neplním ich 😀 Dnes sa nestalo nič natoľko neobyčajné, že by to osvietilo moju blogerskú budúcnosť a ja som začala chrliť články jeden za druhým. Ale Dorotka po nepokojnej noci a ešte nepokojnejšom ráne konečne vysyslila v postieľke a ja som si povedala, že vysávať teda nemá cenu (dieťa mi spí predsa) a robiť obed zatiaľ tiež nie (vychladnuté jedlo nie je ono!). Naviac mať čerstvo povysávané je nanič pocit – mám vtedy zlé svedomie za každú upustenú omrvinku 😀

Uf, tak teda dôvod mojej neaktivity je vonku! 🙂 Nieže by som popri bábätku nemala čas a silu, ale potrebovala som na chvíľu zaliezť do ulity (teda okruhu mne najbližších). Echm, vlastne chvíľa to nebola, keď Dorotke už ťahá na pol roka 😀 Je zo mňa teda mama… a aj keď zakladať baby blog sa kvôli tomu nechystám, čo-to z tejto témy sa tu určite objaví… tak utečte radšej hneď. Alebo zostaňte. Materinský plurál sa usilovne snažím zo svojho prejavu úplne odstrániť, kadejaké zdrobnelinové patvary z mimibazaru občas ani sama neviem rozlúštiť (schválne, čo podľa vás znamená taký výraz „doki“? :D), na sociálnych sieťach spamujem bábätkovskými fotkami len pár dobrých známych v súkromných správach… hádam som teda nie je až taký stratený otravný prípad, ktorému by materstvo priveľmi zahltilo zdravý rozum a oplatí sa ma sledovať naďalej…napríklad aj preto, čo všetko vás čaká 😀 Nechcem nič sľubovať, ale čo určite musím je porecenzovať objednávky kadejakého druhu… a že to budú všelijaké obchody a dojmy. Prezradím akurát, že najväčšiu chválu si vyslúži e-shop s erotickými pomôckami 😉 (a nie, neplatia ma za reklamu :D)

…a nech to tu nie je bez dôkazového materiálu, syseľ posiela selfie :*

Dôvod dať si niečo dobré

Nachodené nohy vyložené na stoličke, na stole pri mne jedno pivo, rovno oproti mne na veľkej obrazovke dáky pílič uší s reklamou na láskomat, ale čo by som kvôli pripojeniu na internet neurobila, že… Do Košíc som docestovala úspešne a hanbím sa, ale žiadnu mestskú dôkazovú fotku mesta zatiaľ nemám. Včerajší sightseeing sa konal vo večernejších hodinách (od 9:00 do 17:00 totiž sedávame v prednáškovej miestnosti nadopovaní kávou) a teda fotiť na mobil by už za súmraku asi nemalo žiadanú kvalitu 😀

No k mestu vám aspoň môžem dačo povedať – stojí za návštevu 🙂 Po vylezení zo železničnej stanice som to mala síce chuť chvíľu otočiť, ale z Košíc sa nakoniec stalo príjemné mesto plné ako historických kukateľností a k tomu aj kadejakých novostí (síce som v Kulturparku kešku neulovila, neodchádzajúci párik mi to prekazil, ale zato si musela posedieť na lavičke od úžasu, tak sa mi tam páčilo 🙂 ) Akurát aj keď sa snažím nemať žiadne predsudky, nepripadám si moc dobre v prítomnosti väčších skupín Rómov. Včera sa na našu medzinárodnú turistickyvyzerajúcu skupinku nalepili, niektorí boli slušnejší, niektorí menej, pár vôbec a človek potom nepozeral na pamiatky, ale radšej na svoje veci  

Inak samotná akcia je fajn, akurát kávové pauzy sú často moja jediná záchrana pred zaspaním 😀 Tento týždeň máme bloky prednášok a moje geologické srdiečko je veľmi smutné, pretože je tu máličko šutríkov a vééééľa geochémie. Budúci týždeň už ale ideme našťastie do terénu (aj do Maďarska pôjdem, už budem mať konečne v zbierke návštevu všetkých slovenských susedov) a dúfam teda, že sa pomer zaujímavých činností zlepší 🙂 Čo sa ale ťažko nejak zlepší je strava – mimo welcome a goodbye party, ktoré sú robené ukážkovo, sme na klasickej jedálenskej strave a aj keď nám to bolo odôvodnené nedostatkom zdrojov, za dve eurá/porcia sa podľa mňa dá dokázať niečo viac než omáčka-príloha-flák mäsa-kúštik zeleniny. Trošku reprezentatívnosti by to chcelo… takto bude chudáčisko Shimwe (spolužiak z Namíbie) odchádzať akurát s traumou z držkovej polievky (a to sme mu ani nepovedali z čoho je :D) 

 

  Vymením darčeky za normálne jedlo. Súrne!

 

Tak si za mňa teda dajte aspoň vy dačo dobrého…. posielam kačičkovské pozdravy z východu a sľubujem, že bude aj malý online sightseeing  😉

Čo ukrývala krásna krabička

S pánom Dinosaurom máme takú tradíciu – pri odchode si dávame darčeky na rozlúčku, Aj keď ide občas len o jeden víkend, nejaká tá drobnosť s odkazom vždy poteší. Jedná sa o vždy poriadne záhadne zabalené veci, ktoré otvárame až po poslednom zakývaní, poslanej puse a rozbehnutí ľubovoľného dopravného prostriedku. Vymenili sme si takto už kadečo… ja som mala doma dinosaurí klobúk, lego panáčika, košeľu, gumičku do vlasov, chlpáčika s bývaním… a pán D. zase moju obľúbenú lyžičku, veľa energeťákov, moju DnD figúrku, poľský groš… 😀 Občas sa teda jedná o vratné veci, inokedy o rovno použiteľné… a presne druhý je prípad tejto čokolády. Vykukla na mňa po rozlúčke v Ostrave a ja som len ochkaním a achkaním nad jej krabičkou strávila veky. Raz darmo, pán Dinosaurus ma pozná 🙂

Doma som sa odvážila nakuknúť aj do obalu a hľa, krásne potlačené vnútro. I keď reklamou, potešilo 🙂

Obal je znovauzatvárateľný, dokonca s milými srdiečkami…

Každá kocka má svoju miniatúrnu a nadmieru roztomilú značku…

 

 

 

…nuž a obsah hodnotím veľmi dobre, aj keď nie stopercentne. Náplň je niečo ako tá krémová biela z kinderčokolády plus podrvené hnedé BeBe keksy 🙂 U mňa však chuťovo jednoznačne vyhráva pred obdobnou čokoládou od Rittersportu :D, no a keď vezmem do úvahy aj jej dokonalý obal… júúú ❤ Ďakujem, pán Dinosaurus ❤

 

Plavba do Košíc (a trocha rumu)

…teda aspoň tá cesta plavbu pripomína. Najprv ma zastihol prudký lejak, potom vodiči, ktorí presne vedeli, ako ma trafiť z cesty poriadnou spŕškou vody, aj keď idem po druhej strane chodníka tak ďaleko, ako to len ide… našťastie, na dávny incident s kamiónom, hlbokou kalužou a mojou tvárou nemalo dnes nič 😀 Potom ma čakali prílivové vlny spôsobené MHD a aktuálne z každej strany do vláčiku šľahá dážď, mám mokro v topánkach, vlhko v batohu aj kabelke, ešte na mňa odkiaľsi fúka veľmi studený vzduch a predovšetkým – meškáme tak hodinu. ŽSR ale vedia ako na sťažujúcich sa pasažierov, pokryli to tu free wifi a hľa – každý je spokojný 😀 

Vláčik ma unáša smerom Košice z dôvodu dvojtýždňovej akcie s podivným názvom AdvancEG 3, čo v sebe vlastne skrýva názov Advanced Environmental Geology, kopu prednášok, pár exkurzii, záverečný test a dúfajme že aj 4 kredity do ďalšieho roku za jeho zvládnutie 🙂 Je to medzinárodný projekt, plne preplatený, neváhala som… akurát sa vraj jedná o posledný ročník

Vrámci motivačného uplácania k ceste na východ som sa zastavila v déémke, ulovila receptový letáčik (kompletný názov som si prečítala až potom :D) a vyskúšala konečne druhú príchuť hroznového cukru. Pomarančový je fajn, ale tento ho o chlp v chuti predbehol 🙂

Úplatky-neúplatky, aj tak som mala chuť vypýtať si lístok smer Trnava … hlavne keď som zbadala polhodinové meškanie Košíc. Našťastie ma zabavilo moje novoobjavené tamagotchi (ďakujem, mama a ďakujem pán D. za opravu ❤ ). Vláčik sa nakoniec doteperil a ja sa momentálne pomaly ale isto začínam báť, či mi to všadeznejúce „igén?“ nezačne čoskoro liezť na nervy. Bydlisko pri českých hraniciach mi ohľadom Maďarov nedalo žiadny výcvik a teda aktuálne vám poviem akurát, že ich Béla Tarr je skvelý režisér a keď ešte prirátam predivnú Taxidermiu… och ❤ No a čo samotné Košice? Priznávam, nemám ich moc v láske. Jedna noc v robotníckej ubytovni a druhá strávená na železničnej stanici s poriadnou horúčkou … to zo mňa fanynku zatiaľ moc neurobilo 😀

No ale dosť obkecov, plavíme sa predsa na lodi, do Košíc ďaleko a ja som predsa pirátska kráľovná, checheche! Chce to teda rum, ale keďže som dáma (a rum podľa mňa sám o sebe nie je nič moc…), tak zdieľam jedno odskúšané dokonalé zelené pitie, ktoré tu bude na vás čakať (na mňa daný recept čakal presne pol roka, kým naň prišlo :D). Je z receptov, ktoré sa nejak tak voľne vyskytujú v Alberte (aspoň tom českom) a týmto zdravím Šárku, ktorá kvôli mne v danom reťazci minule trošku pripomínala kačičkovského ekofanatika 😀 

Takže, na vraj 4 porcie bude treba:

• 250 ml limetkovej šťavy (čo je odhadom 6-7 limetiek)
• 220g kryštálového cukru
• 4 uhorky (ak majú veľké semienka, treba ich vydlabať
• biely rum podľa chuti (môžete začas s pôvodnými 160 ml, ale pravdepodobne bude treba pridať a nielen raz 😉 )
• 750 ml perlivej minerálky
• ozdobné patvary podľa želania (stačia kolieska uhoriek a limetiek)
• ľad

Najprv sa varí limetkový sirup – cukor s limetkovou šťavou (ja som nechala aj dužinu, čo som krvopotne vydolovala lyžičkou) sa na pár minút nechá povariť v hrnci. Neľakajte sa, moc to nezhustne, no po vychladnutí je vidieť, aké lepkavo-sirupovité to celé je 🙂 Keď nám to vychladne, máme na základe svojej kuchynskej výbavy dve možnosti – buď uhorky s rumom a sirupom strčíme len tak do robotu, alebo to budeme musieť zvládnuť s ponorným mixérom… ja som využila druhú možnosť a uhorky radšej predom nastrúhala. Po poriadnom zmixovaní celú zmes precedíme (ja som mala obyčajný cedník, ale možno nejaké tenké plátno bude fungovať lepšie). Následne ochutnáme a na základe toho si doriedime minerálkou a ľadom/ ľadovou triešťou podľa želanej sily, prípadne dozdobíme dákymi patvarmi…

Toľko dámsko-pirátsky recept, ktorým som plánovala osláviť ešte úspechy zimného semestra, ale bohužiaľ, bakalárka mi chuť naň celkom zrušila 😀 Dúfam, že sa vám zapáči aspoň tak, ako nám s pánom D. 😉 Už mi hlásia Košice, preto kývam a prajem veľa príjemných letných dní, ktoré sa dajú užiť, aj keď prší 😉

Malilinká hádanka

…keby to nazvem giveaway, preháňala by som 😀 No prvý komentár so správnou odpoveďou získa nejakú milú personalizovanú maličkosť, ktorá by mohla potešiť 🙂 A otázka teda znie… v ktorej krajine som tento víkend prázdninovala s pánom Dinosaurom? Myslím, že napovedajúca fotografia prezradí veľmi veľa 😉

 

Láska, život a iné maličkosti

 

 

Fotky: Andrea

Prečo som prestala myslieť na svoje zdravie

Sklamaná sedím nad poriadnou horou zázvorovo-čokoládových keksíkov, ktoré sú síce fajn, ale recept bohužiaľ neklamal a očividne naozaj budú potrebovať pár dní odstáť v krabičke… no, aspoňže som k nim upiekla aj niečo jedlé hneď a môžem teda na návšteve darčeky dávkovať postupne 😀 K tomu sa mračím nad kopou oblečenia, ktoré je bohužiaľ nemé a nepovie mi, ako bude nasledujúcich pár dní dole na juhu Slovenska a čo mám teda zbaliť. No isté je, že teplejšie než u nás hore na severe 😀

V takomto myšlienkovom rozpoložení sa mi práve veselé články vypisovať nechce, hoci som poctivo celé poobedie triedila šťastné fotky a je ich teda neúrekom… až tak, že chudáčisko Sandman na mojom pozadí začína byť nejako moc pozakrývaný, to budem musieť napraviť 😀 Ešteže okrem predštátnicovo-poštátnicových happydays fotiek obsahoval mobil aj pár záberov robených naštvaním rozklepanou rukou. Hej, mierne mi zdvihli tlak a keďže aj to patrí k životu, prečo sa o tom nerozpísať 😉

 

Sklamanie prvé 

Jednoznačne niekdajšie Emco müsli, ktoré sa z nejakého vtipného dôvodu premenovali na „Mysli na zdraví“. Myslím teraz tie lepené cukrové hrudky – orieškové, jahodové, čokoládové… Odjakživa som nejak podvedome  vedela, že to asi zrovna pre zdravie nebude nič moc, ale boli to jedny z mála müsli bez hrozienok a tak som občas zhrešila. Naposledy som sa k nim dostala možno tak v prváku na výške a potom až prednedávnom, keď si sestra povedala, že by sa mi k učeniu mohli hodiť. Trošku som síce zdvihla obočie nad novým názvom, no následný údiv po otvorení balenia netromflo nič. To ako fakt? Hrozienka by som ešte pretrpela, ale že ich je toľko čo orieškov, to je už na zaplakanie celkom. Keď si spomeniem na pôvodnú bezhrozienkovú celoorieškovú verziu… och, toto nie… hlavne ten smutný pohľad, keď som popri učení zjedla tie tri hrozienka a tri kúsky orieškov a ostalo mi v miske len to ovsené cukrové čosi… nie, ďakujem, nabudúce si za tú cenu kúpim oriešky samotné a hotovo 😀

 

 

 
 

 

 

 

 

 

 

 

 

Sklamanie druhé

Nivea volume sensation šampón nie je nič, do čoho by som vkladala veľké nádeje, ale vyskytoval sa doma práve v momente, keď som si potrebovala schladiť učením prehriatu hlavu a umyť si vlasy. Dúfala som, že aspoň to zvládne. Omyl – po použití som mala vlasy horšie, ako predtým… zanechal ich také divne mastne-odpudivé a aj keď na pohľad vyzerali ako-tak ok, po dotyku by som si najradšej bežala umyť ruky … a samozrejme aj vlasy 😀 Keďže som mala obmedzené možnosti výberu (buď toto, alebo Syoss, ktorý moja vlasová pokožka vždy rada privíta poriadnym závojom lupín ), vyskúšala som ho ešte raz… ale už nikdy viac, vážení! Výsledok bol absolútne rovnaký a ja som si trieskala hlavu o stenu, prečo som si radšej nevymiešala vajíčka s citrónom (áno, to funguje na umytie stopercentne, len tá “vôňa” surových vajíčok nesedí môjmu nosu 😀 ). Takže Niveu jedine ako krém poprosím! 

 

Sklamanie tretie

Instagram. Kedysi, v dobe, keď som ešte nemala múdry mobil, som ho strašne chcela. Veď takéto zdieľanie fotiek zo života, to musí byť super, nie? Dokonca ani hashtagy mi nejak nevadia. No keď som dakde natrafila na diskusné fórum, kde si slečny menili profilové linky, skoro som vrámci predštátnicového „učebného“ ničnerobenia zinfarktovala. To ako fakt? Popredie nám robí #nemenovaný drink, ktorý obsahuje #alkohol, je v #plechovke, za ním je #bordelíček obsahujúci #takú značku aj #onakú značku, nechty mám #červené a som z #česka? Hashtagy sú fajn, pokiaľ sú aspoň trochu originálne, inak si aspoň ja osobne pripadám hlúpo, že by som si ani plechovku nevedela zaradiť k plechovkám alebo čo 😀 Po asi stej ovsenej kaši s čučoriedkami a arašidovým maslom som to radšej celé zatvorila, uvažujúc nad tým, či to tým slečnám ozaj chutí, alebo si ju takto kombinujú len za účelom instagramovej fotky, aby svet vedel, že idú s dobou… takže #fujinstagram #fujovsenakasascucoriedkamiaarasidovymmaslom #arasidovemaslojemsamotne… ale ak ale náhodou poznáte nejaké originálne instaprofily, sem s nimi! 🙂 

 

#originalpost

 

A bonusové sklamanie č. 4 – poštátnicové

To zas ani nejak poburujúce nie je, ale mierne ma štve. Čo je momentálne super in jesť, fotiť a ospevovať? No jahody predsa! Ako – nieže by som nebola nadšená, keď som našla v záhrade prvú červenú a slávnostne ju zjedla. Ale mama je tak trochu pestovateľský fanatik a máme teda na záhrade rovno niekoľkometrový záhon. Hmmm, poviete si – veď to je fajn, aspoň je z neho viac jahôd. No je a to je hlavný problém 😀 Zabijem v tej džungli každý deň aspoň hodinu, či prší alebo nie, lebo tie potvory skrátka dozrievajú denne, bez ohľadu na počasie. Samotný zber – už ste niekedy nechtiac zaborili prsty do plesnivej jehody? Prípadne slimáka pochutnávajúceho si na nejakej? Nuž, po pár takýchto zážitkoch ma vždy rýchlo prejde chuť aj na tie normálne, kadejakou zverou a mikrozverou nezasiahnuté kúsky. Takže mňam len za predpokladu, ak ich niekto oberie za mňa 😀

 

Ilustračné idylické foto. Akurát tá ilúzia nekonečna je rovnaká 😀

Obrázky: čo google dal, akurát fotky nasypaného müsli vám zachytila moja maličkosť 🙂

#3 – 13 Pôžitkárske tipy pre štátnicami skúšané nervy

Štátnice mám o necelé dva týždne. Najlepší čas na odkladanie nepríjemných povinností v podobe prípravy prezentácie na obhajobu bakalárky, učenie sa na regionálnu geológiu, metodológiu geologického prieskumu a samozrejme, ani tá inžinierska geológia ma nejak neláka. Dnes som sa premohla, prebrala si (fanfáry) jednu (fanfáry smutne dozneli) otázku a miesto pokračovania v učení – umyla všetok riad, urobila dlhoodkladanú objednávku z iHerb (ďakujem slečne B. z blogu Beast loves Beauty za inšpiráciu), poutierala prach až dakde pod posteľou, dohodla sa s pár ďalšími ostravskými nadšenými slečnami na dumpster divingu, preložila stranový odborný abstrakt bez nároku na honorár… nehovorím, že to nie sú užitočné veci. Dumpster diving ma lákal už dlho, objednávka z iHerbu tiež, ale prečo? Prečo práve teraz? 😀 Hanbím sa v kúte, trieskam si hlavu o stenu a vravím si, že ráno si poctivo preberiem nie 4 otázky, ale rovno 8, nech dobehnem tie dnes zameškané.

No, samozrejme, prvoradý je článok plný radostných momentov a odporúčaní, ktoré som deň za dňom dokumentovala. Bolo to nielen jednoduché, ale aj nadmieru príjemné, keďže často som musela dokonca vyberať z viacerých fotiek ten naj pôžitok 🙂 Tak hor sa na ne! 

 

Nedeľa sa niesla v znamení raw food obsesie. Kamarátka ma na tej potvorskej bielo-modrej sieti pridala do skupiny RAW FOOD CZ&SK a aj keď som ja ako nadšená okupovateľka kuchyne a maslových sušienok mala po prvých pár príspevkoch chuť utiecť, nakoniec som zostala. Keď odrátam všetky príspevky typu „šupnite ten a ten kameň do vody, ona sa vám jeho energiou očistí“ a „menštruácia je príznak nezdravého tela“ , tak je to kupodivu celkom inšpiratívna skupina 🙂 Objavila som vďaka nej napríklad superchutný agávový sirup a zistila, že aj surová žihľava je celkom fajn. Putovala do smoothie (+jablko+citrón), bolo strašne zelené a kupodivu celkom dobré 🙂

 

Pondelok patril učeniu regionálnej geológie. Priznávam, som slabá v geografii Slovenska, nieto Česka, ale robím celkom pokroky… už viem, kde sú Beskydy napríklad 😀 K štúdiu skrípt mi naviac svietilo slniečko, čo viac si priať 🙂 

Utorok sa niesol v podobnom duchu v cykloch „učím sa, neučím sa, ale sedím nad tým, neučím sa a stresujem“, takže najväčšia radosť bola nočný odchod do postele. Stále sme neodmontovali vianočnú výzdobu, pretože poskytuje to najpríjemnejšie možné osvetlenie, aké sa dá nad posteľ dať. Tak nech sa páči, vianočné svetielka uprostred mája, len a len u nás 😀

Streda patrila ostravskému majálesu, ktorý bol po minulom naplno užitom ročníku skrátka must-go. Začala som už ráno majálesovým sprievodom v baníckej uniforme (česky hornickej kytli, neviem slovenský ekvivalent :D), ak by ste radi zhliadli môj široký úsmev (orechovica za ním bude), tak pozrite sem. No najväčšia radosť dňa prišla jednoznačne na majálese, kde sme sa ako slepé kura k zrnu dostali k súťaži Student barista cup, kde pán Dinosaurus ukázal všetky svoje prednosti a urobil tak dobré presso+cappucino, že si vyslúžil druhé miesto. Áno, áno, mám to ja ale šikovného (budúceho) muža 🙂

 

Štvrtok obsahoval prekvapivo ten najlepší nanuk ever. Nič proti nim, zmrzlinu ja rada, ale rebríček obľúbenosti je u mňa nanuk-kopčeková zmrzlina-domáca zmrzlina, pričom asi tušíte, ktorá z položiek je tá top 😉 Nanuky sú skrátka občas katastrofálne. Čokoláda, čo zrovna čokoládu nevidela, nanič zmrzlina a nejaké divne horké arašidy, nie, ďakujem… ale toto bol luxus (za dvanásť kaček z Lidlu, ó, áno, odporúčam. Ono tie hrudky v poleve sú vážne drvené kakaové bôby, omg, zbožňujem ich ❤

 

Ďalší deň nesie nové lidlové must-try (nie, neplatia ma za reklamu, robím im ju dobrovoľne 😀 ). Mliečna čokoláda, ktorú neoblafli a fakt jej venovali predpísaných 33% kakaovej sušiny a toľko smotany a mandlí, že som umierala blahom. Ó, áno, Kuky s kamarátom schvaľujú.

 

 

 

Sobota patrila učebným stresom, výnimočne bez flákania. Dokonca som v poctivosti zašla tak ďaleko, že som otvorila a za výdatného vyjedania srdiečkových keksíkov preštudovala svoj geologický denník (aj keď ten obal zrovna geologicky nevyzerá).

 

 

 

 

Nikdy, ale naozaj nikdy predtým som si sprchu neužila tak, ako v nedeľu. Konečne som naplno využila mandarinkový peeling od B., ktorý dorazil ako darček k objednávke (info bude, a to nadmieru nadšené!). Priznávam, používam ho odvtedy denne… je to veľmi veselé, ale ten drhnúci voňavý olejový efekt má blahodárne účinky na moje štátnicami napínané nervy. Ďakujem zaň! Síce mi už stihol padnúť, všetky popisné nálepky sa odlepili, ale vnútro slúži. K maté IQ dodám asi len toľko, že musím nakúpiť novú dávku čím skôr 😀

 

 

 

Pondelok priniesol posledný zápis do indexu a jeho bleskové odovzdanie na študijnom oddelení, čím som s časovou rezervou jeden deň splnila podmienky štúdia a hurá ku štátniciam 🙂 Konečne som sa trochu vyspala, doplnila s pánom D. zásoby, upiekla svoj prvý quiche v živote a následne sme ho celý slávnostne zjedli popri sledovaní posledných dielov American Horror Story. Najviac sa mi páčila práve tretia séria, aj keď aj tie predošlé stáli za to 🙂

 

 No jo, cider. Pomohol mi spríjemniť včerajší preklad abstraktu, ktorý bol nakoniec dlhší, než som očakávala (aj keď by bolo možno dobré spomenúť, že tentokrát to bol rádobypreklad z češtiny do slovenčiny 😀 ). Jahodová verzia bola fajn, nad hruškovou som ale silne krčila nosom, keďže ja a hrušky sa dákych pár rokov nemáme radi. Smútim, ale keď dakde zacítim hruškovú chuť, tak môj žalúdok robí nie práve najpríjemnejšie obrátky a chystá sa na spätný chod. Pokiaľ ale s ciderom len plánujete svoje prvé chvíle, odporúčam starý dobrý Sommersby / aktuálny Kingswood / akýkoľvek iný lokálny, ktorý je 100% jablkový. 

 

 

A dnes? Dnes ma nadmieru prekvapilo isté meno a hlas v playliste 🙂 Nočná hudba mi poskytuje ušné radosti už dlho, no po stiahnutí albumu Django Django s názvom Late night tales som nečakala, že posledný track mi prinesie do uší práve hlas Benedicta Cumberbatcha. Nie som nijak extra zarytý fanúśik nového Sherlocka, najnovšie diely som dokonca zatiaľ ani nevidela a nejak mi nechýbajú, no Benedict má rád košele a ja mám teda rada jeho :3 Plná spokojnosť, teším sa na ďalšie hudobne-nehudobné objavy (ó, áno, a ten pán na pozadí je Sandman).

#2 Vyzerá to ako bomba, no…

Viete, toť za bilboardom, taká čierna krabička, to bude istotne bomba. Priznávam, v nezasvätených dobách, keď som nekeškovala a netušila, o čo ide, by som asi po náhodnom objavení uvažovala, čo to sakra je, ale ranná správa zo sme.sk ma celkom rozosmiala 😀

Ale že som mala deň zaujímavý a na radosti bohatý, pridávam fotku jablkovo-prstienkovo-spomienkovo-papierovú 🙂 Jablko preto, lebo jablká sú skrátka mňam, prstienok (áno, je to ten prstienok!) kvôli faktu, že som ho dnes stratila v kope opraného prádla a následne v nej pekných pár minút hľadala… ale našla nakoniec! 🙂 No a papiere skrývajú dlhší príbeh. Chystám sa na štátnice (to nie je radostná udalosť v žiadnom prípade), ale vďaka tomu som prehrabala svoje staré učebné materiály a našla zložku, ktorá voňala aj po dvoch rokoch stále pomarančovo 😀

…bolo to v sladkej dobe prvého ročníka VŠ a letného skúškového, keď som si povedala, že na to kašlem a Artfilm si ujsť nenechám. Zbalila som učebné materiály, stan, spacák, oblečenie a hurá do Trenčína! Stan som postavila, veci vybalila… a zistila, že cez všetky papiere a oblečenie sa tiahne lepkavá záplava Yves Rocher pomarančového sprchového gélu, a tak som si miesto prvého filmu asi hodinu prala veci, sušila poznámky a nadávala na mizerné uzávery (Yves Rocher ich veselo používa doteraz, aj napriek tomu, že sa všetci sťažujú :D). Papiere síce uschli, ale oranžové voňavé okraje im zostali… nechápem, ako som vtedy zvládla všetky skúšky aj s ôsmymi naplno užitými dňami v Trenčíne… no možno to bolo skrátka tou radosťou, že som stihla to, po čom mi srdce pišťalo a ešte sa aj pomedzi filmy učila vo svojom najobľúbenejšom parku 😀

A konečne pôjdem na majálesový sprievod ako sa sluší a patrí 😀 Doma sa finálne našla biela blúzka aj čierna sukňa, už len banícku kytli (čosi ako sako) a lodičku vyfasujem… oproti minuloročnej hnedej sukni a bielemu tričku značný pokrok 😀

Och, ešte som objavila papierik s posledným ťahom na Rubikovu kocku. Mám neskutočnú chuť chytiť ju do rúk, ale ktovie, kedy by som šla spať potom 😀

A IstroCon sa blíži, po zhliadnutí tohto sa naň teším ako nikdy! 🙂

 

P.S.: Artfilm stojí starých dobrých 5 eur, stačí sa od 18. mája registrovať na ich stránkach :3

#1 Podivuhodný začiatok

…a aby ste vedeli, just sem nedám tú vytlačenú bakalárku, i keď potešila aj tá dnes 🙂 Rada by som písala o večernej chvíľke vonku, kedy pršalo a ja som stála pri zábradlí pod strieškou a čakala zombie apokalypsu. Bohužiaľ, ťažko sa dačo po tme fotí, ale ja to už nabudúce nejak vykutím, lebo predstavy kadejakých katastrof ma neskonale tešia! 😉

O tom, aká š… echm, nadšená som bola z faktu, že mám konečne wécé v pravej chvíli nablízku, som si písať zakázala, lebo je to predsalen veľmi osobná radosť 😀 Aj tie tri komárie štípance, čo mi dnes pribudli, som radšej nefotila, lebo jednak to vyzerá hrozne a je to predsalen radosť toho typu „ zase je tu to bodavé zlo na krídlach?!“ 😀

Och, šípim, že tých sto dní so mnou bude katastrofa… ale hľa, nakoniec je tá prvá fotka celkom normálna 🙂 Narodeninové peniaze je potrebné míňať na správnych stránkach a ja sa už strašne vytešujem z toho, že mi príde ďalší balík (čo v ňom bude, o tom potom, až bude 😉 ).

 

#100happydays

Nápad sa  ku mne dostal cez tú modro-bielu sociálne-spotvorenú sieť.  Nie som zrovna slniečková osoba so stenou oblepenou motivačnými citátmi (popravde, obvyklé polepenie tvoria plagáty šlohnuté z ArtfilmFestu alebo kadejakých podchodov 😉 ) , ale zaujalo ma to. Seriózne uvažujem, či sa tých sto fotiek nazbiera, či to nefláknem niekde uprostred s výhovorkou, že nemám dostatok času, či mi to skrátka nezačne liezť na nervy… (viď môj projekt 365, nech mu je zem ľahká 😀 ).

Na druhej strane by som sa mohla konečne pekne rozpísať… ten jeden projekt, čo som zatiaľ videla totiž obsahuje akurát veľmi nekvalitné fotky a spústu tagov ničnetušiacich osôb (áno, fb je zlo!). Bohužiaľ, s kvalitou svojich fotiek moc nenarobím, hádam si to u vás vyžehlím aspoň nejakým tým vtipom a poriadnym obkecom 😉 To mi tam osobne chýba… miesto beztak nefunkčných hashtagov dáka tá popiska, prečo to či ono dotyčného „obšťastnilo“ (och, to znie úchylne). Tak ja radšej teda končím s rečnením a skúsim vás unudiť v prvom obšťastňújucom článku. Len sa musím priznať, že mi už teraz to šťastné slovíčko začína liezť hore krkom 😀

 

P.S.: Dané slovo a jeho patvary si zakazujem používať vo všetkých tých sto šťastných postoch! 😀

O sviatkoch, predsavzatiach a výbere svadobných šiat

Naozaj myslím VIANOČNÉ sviatky… ja som ale aktuálna, že áno 😀 Schválne, čo vás zaujíma z titulku najviac? Pevne verím, že moje prežitie Vianoc, lebo tým by som rada začala 😀 Boli celkom tradičné, i keď mi kocúr nevyjedol žiadnu šľahačku z koláčov a ja som mala pri štedorovečernom stole netradične vysokú hladinu alkoholu v krvi (to máte tak, keď vás pošlú niečo zaniesť k babke :D). Okrem toho som stihla veľa príjemných stretnutí (tety sa po dlhom čase videli v plnom zložení, juchú! 😀 ) a dostala veľa kamenia (ó, áno, to je to pravé pre mňa :3). Popritom pokročila v Doktorovi, pojedla veľa koláčikov a popila litre čaju… no a zistila, že máme na stromčeku Rómea a Júliu (na fotke Júlia) ^-^ (kocúr a jeho spacie polohy boli len taký zastromčekový bonus).

Á, vlastne ešte Poliaka som dostala pod stromček 😀 Bol mi pridelený vrámci buddy systému na ďalší semester, ale neviem, či z toho niečo bude, pretože mi neodpovedá ani na supermilé maily, ani na tie druhé, zisťujúce, či vôbec žije a dorazí… (edit: nedorazil :/)

S toľkými aktivitami sa niet čo čudovať, že nový rok prišiel veľmi rýchlo… bol strávený 100% príjemne, v spoločnosti pána D. (veď viete, ako na Nový rok, tak… 😉 ) a s novoročným ohňostrojom sledovaným prosímpekne z cintorína (máme ho na kopci, výhľad zaručený), ktorý som mainstreamovo preslzila, lebo to bolo moc pekné a moja útlocitná duša si uvedomila, čo všetko som stihla za rok 2013 (zasnúbiť sa, ísť na vlastnú päsť na Ukrajinu…). Hmmm, novoročné predsavzatia… obvykle si žiadne nedávam, lebo jednak je to skôr negatívna záležitosť (ó, zase som toto či tamto nesplnila? Katastrofa…) a predovšetkým, keď chcete dačo úspešne zmeniť, tak netreba čakať na 1.1., ale pomaličky sa do čiastkových zmien pustiť hneď 😉 Takže sú to len také plány u mňa… rada by som začala s výrobou DIY kozmetiky, chcela by som upiecť svoj prvý kváskový chlieb, urobiť sushi, makarónky… plus moja reading challenge sa pýši veselým číslom 69, čo znamená, že by som mohla prečítať akurát tých 50 kníh, ktoré v skutočnosti prečítať chcem 😀

Nasledovali druhé sviatky na internáte… to máte tak, keď to nešlo pred (zápočty škaredé), ani počas, tak v januári určite 😀 Pánovi D. bolo venované terránske tričko, pyžamo s výrokom, ktorý si prial a samozrejmosťou bola poriadna večera a vianočný punč, na ktorý ma nalákala Dada týmto článkom (ďakujem, bol skvelý! : > ) Na oplátku mi dinosaurí Ježiško doniesol GPSku schovanú v mobile kačičkovskej farby, aby som sa nikdy nestratila a mohla loviť kešky. Och, ja som ale musela poslúchať… ❤ Plus dáka tá hra na gitare len a len pre mňa… neprezradím asi žiadnu novinku keď poviem, že svojho drahého pána Dinosaura nadovšetko milujem, všakže 😀 

 

 

 

…čo mi pripomína, ako mi raz teta Iva prezradila, že ma vrámci zabíjania času oblieka do svadobných šiat tu. Nedalo sa nevyskúšať 😀 Tak teda tadá, pár výtvorov, v ktorých sa síce nechystám vydávať, ale som na ne patrične hrdá 😀 

 

Predvolebne

Neviete koho voliť? Bohužiaľ, neporadím vám. Ale keby kandidoval Saxon… ó, áno, sem s ním! Škoda, že Slovensko má síce veľa evil kandidátov, no tak šarmantný zloduch ako Master sa na kandidátke nenachádza. Keď nie je tam, tak som sa rozhodla, že mu prejavím svoje sympatie aspoň cez tričko. Čo sa rozhodnete propagovať vy, je už len a len na vás 😉

 

Nehovorím, že som ostrieľaný nažehľovač, no mám pred sebou štvrtý počin a tie tri predošlé zatiaľ držia 😀 Zároveň je toto môj prvý názorný postup, síce uplatniteľný v praxi, no popritom zbytočne zložitý, plný detailov, nekvalitných fotiek a (verme že) vtipných historiek. Ó, Diskordia, radšej utečte 😀

…alebo naberte odvahu a skúste sledovať môj síce obšírny, ale vo finále nakoniec prekvapivo úspešný postup:

 

1. Prvoradý je samurajský chvostík a oblečenie, ktoré môžeme zamokriť, prípadne popáliť žehličkou. Ideálny je kompletný domáci úbor, ktorý používala Amemiya Hotaru v Hotaru no Hikari (ak ste nevideli, rýchlo to napravte, dámy 😉 )

2. Vyhliadneme si tričko. Musí byť 100% bavlnené, farba je na vás (teda relatívne – totiž ak máme nažehľovací papier na tmavé tričká, malo by tmavé naozaj byť a naopak).

3. Hľa, moje, z Kiku za 3,99€. Ceduľky rada nemám, putovali preč, rovnako aj tie mizerné šnúrky, ktoré neviem na čo majú byť pôvodne, ale po odstrihnutí ich poctivo odkladám a používam do vlastnoručne robených diárov na zakladanie stránok 😀

4. Nutné je tričko poriadne vyprať. Zistíme tak, ako veľmi púśťa (u mňa sa nekonala žiadna katastrofa) a hlavne odstránime všetky nečistoty, ktoré by mohli brániť prichyteniu nášho bez debaty úžasného motívu.

5. Je na vás, či to bude práčka, alebo vlastné ruky. Ja som zvolila druhú možnosť a takmer dostala infarkt, keď som hľadala vhodnú nádobu a v koši na prádlo sa niečo zamrvilo. Hej, kocúr si „ustlal“ v maminých záclonách pripravených na škrobenie 😀

6. Perieme, snažíme sa nezamáčať. Mne sa to samozrejme podarilo, no náladu zlepšil fakt, že mama stále používa moju starú známu aviváž, súkromne nazývanú „páchnuci ork“. Na posledný warhammerovsky zameraný larp som si totiž zošila len tak na kolene spodný kostým a keďže sa jednalo o naozaj zaprášené kusy látky, výsledok som trošku preprala. Nuž… ušla mi ruka s avivážou. Aj po troch dňoch na akcii som páchla avivážou ešte pekne ďaleko 😀

7. Dáme pá-pá kocúrovi a tričko naozaj nežne rozložíme na radiátor. Čím bude menej pokrkvané, tým menej žehlenia budeme neskôr mať.

8. Uvaríme si čaj a pripravujeme sa popritom psychicky na veľký boj s tlačiarňou, ktorý je pred nami. Vidíte inak ten hrnček? Som si istá, že si nápis doplníte 😉

9. Kuchyňovú inváziu som doplnila ešte pomarančom, aby som si mala na čom vybiť zlosť, až budem chcieť tlačiareň hodiť von oknom … ako asi miliónkrát predtým 😀

10. Obrázok… ufff, výber to bol celkom ťažký, no nakoniec vyhrala whoviánsko-predvolebná tematika 😉 Trošku som si ho upravila a popritom počúvala  nočnú hudbu (ale pozor, nič agresívne, lebo by sa tlačiareň nedožila rána 😀 )

11. Tlač… oficiálne by sa mala skúšať najskôr na obyčajný papier, ale minule som takýmito skúškami minula celý toner… takže sa šlo na (ne)istotu. Kvôli môjmu papieru nebolo treba otáčať obrázok zrkadlovo, celkom stačilo dať ho do tlačiarne správnou nemriežkovou stranou nahor 😀 Nastavila som si vysokú kvalitu tlače, veľkosť a začala sa modliť, nech to ide a víde. Holt, nešlo, čo iné som čakala. Počkať, echm… nenápadne sa načahujem za istým nesvietiacim tlačítkom, stláčam ho, tlačiaren zeleno zažmurká a pustí sa do tlačenia. Výnimočne bez protestov.

12. Výsledný obrázok nepatláme nakrémovanými rúčkami a hlavne pár minút počkáme, kým uschne. Potom ho treba obstrihnúť a akékoľvek rohy zaobliť.

13. Nasledoval v mojom prípade sladký spánok… tričko sa rána dožilo, aj vytlačený obrázok, aj ja 😀

14. Až som sa ako-tak prebudila, vytiahla som papier na pečenie, žehliacu dosku… i keď vlastne, skôr stôl, na ktorom bola deka a plachta… treba dačo tvrdé a tepluodolné, čo má zároveň aspoň formát A4 a dobrú stabilitu. Ideme sa totiž hrať na lis 😀

15. Vytlačený obrázok sa skladá z fólie a podkladového papiera. Najjednoduchší princíp oddelenia je natrhnutie papiera dakde v rohu. Bála som sa, že si roztrhnem aj fóliu, ale kdeže – je taká elastická, takže všetko dopadlo dobre.

16. Priložíme ju na tričko na požadované miesto. Spodok látky, na ktorú nažehľujeme, treba podložiť papierom na pečenie, rovnako aj povrch fólie ním prekryť.

17. Sľubovaná hra na lis. Najprv jemne prichytíme fóliu k tričku ľahkým priložením žehličky, následne už tlačíme, funíme a beháme žehličkou po celom obrázku, až kým nám nejde odpadnúť ruka a necítime spáleninu (ok, radšej prestaňte skôr 😀 )

18. Vypneme žehličku a ihneď dáme dole vrchný papier… ide to ľahko a obvykle bez zostatkov 🙂

19. Necháme vychladnúť.

20. Spravíme asi milión fotiek s novým tričkom pre sociálne siete, ihneď v ňom vylezieme von a dbáme, aby nás videli všetci susedia, kamaráti, spolužiaci, budúci manželia…

 

Základné nevýhody, na ktoré som zatiaľ prišla – malo by sa prať najviac pri 30°, takže najskôr ručne… ďalej fakt, že cez nažehlený výsledok nemôžete žehličkou znova prejsť ani omylom (jedine po prekrytí papierom na pečenie, alebo z opačnej strany), inak budete mať obrázok na žehličke (been there, done that 😀 ). No a je to celé také fóliové, tvrdšie, ľahko sa to po oblečení krčí, ak nechodí človek ako po zjedení pravítka… čo je vlastne plus, pretože ak chcem očarovať okolie Saxonom, musím byť celý deň vystretá 😉

 

O nádherne voňavom balíčku

Chvíľočku vydržte, ešte si pričuchnem ku krabičke… hlboký nádych… ňuch ňuch… a výdych… Už je dobre, už vám to možno zvládnem napísať 😀

Ešte dakedy pred sviatkami mi medzi všelijakými tými fb reklamami, motivačnými zdieľanosťami, soft pornom a vecami, ktoré patria do súkromnej pošty, nie na stenu, vyskočilo odporúčanie zo sashe.sk na vanilkovo-vanilkovú masážnu kocku. Sestra je obrovský vanilkoholik a ja som sa teda ihneď presmerovala na danú šikovnú slečnu predajkyňu, ktorá tieto voňavosti vyrába. Bohužiaľ, dobehli ma povinnosti do školy, kdejaké zápočty a celkom som na to zabudla… sestra nakoniec našla pod stromčekom vytúžený kančák (priznávam, stala som sa vďaka nej odborníkom na kdejaké štetiny :D) a ja som si objednávaním spríjemnila pár minút až počas skúškového.

Balíček dorazil, ja som bohužiaľ stále sedela v Ostrave nad knihami a plakala, že ten nával skúšok skrátka nezvládnem, nedožijem sa tento rok štátnic a svet sa úplne zrúti. Ono by to beztak tak zle nedopadlo, ale všetky vŕtacie, ložiskové i štatistické záludnosti som nakoniec zvládla a bežala domov za balíčkom… teda, echm, za teplom rodinného krbu v prvom rade… za veľkou kuchyňou, kde sa dá donekonečna vypekať… a až v treťom rade, za balíčkom. O tom, ako som doma zhodila krosnu a bežala k sebe do izby, berúc schody po dvoch, sa myslím bližšie rozpisovať nemusím a ukážem vám radšej rovno, čo na mňa čakalo :

V plnej kráse tu máme dve masážne kocky, jednu vzorku a jeden šampúch, čiže šampónový pampúch 🙂 Bodaj by som vám mohla nejak poslať na diaľku vône… ó, to mi pripomína, že som dávno tie nádhernosti nevoňala! Tak malé ňuch nad vanilkovým masažítkom – niečo ako biela čokoláda, len s kopou vanilky 🙂 (och, ale sestra sa na mňa už mračí, radšej jej ju hneď podarujem :D). Kocka čokoláda-mäta… hmmm, tuším som dávno nemala After Eight, to treba napraviť 😀 Vzorka je krásne škoricovo- klinčekovo-pomarančová a šampúch môj nos zaviedol pre zmenu do detských čias, kedy nás mama kúpavala všetky do radu v „zelenej vode“, čo bol obvykle prasličkovo-žihľavový vývar. Neviem, k čomu to bolo dobré, ale vyrástli sme všetky štyri na relatívne zdravé a pekné dámy, takže nám to určite neuškodilo 😉

Prvé použitie výrobkov budem musieť bohužial odložiť, vyhádzala sa mi dáka nepekná vyrážka a tak je môj momentálny kozmetický vrchol detské mydlo a zinková masť. Domáca strava a návšteva doktora to ale určite napravia, tak čakajte časom hádam ďalšie ódy… ja dovtedy budem aspoň oňuchávať. Tú krabicu si dám tuším k posteli 😀

No a nech nie je závideniahodných predmetov dosť – môj milovaný a absolútne najúžasnejší pán Dinosaurus dovliekol dva dni pred jednou škaredou skúškou spolu s nákupom z Lidlu tieto ružové Hello Kitty (a k tomu zároveň kačičkovské) ponožtičky. Ponožky povedať nemôžem, je to skôr na dievčenské packy, ale určite unosím na špeciálne príležitosti (a budem sa pritom chváliť každému v okruhu 100m akého mám skvelého snúbenca… a ukazovať na milé mačičky vykúkajúce z topánok :3)

Kto nemá šťastie v láske…

…ten má šťastie v hre. Aspoň tak sa tuším hovorí. Ja som kedysi vyhrávala tak 80%  všetkých súťaží, ktorých som sa zúčastnila. Neviem, čím to mohlo byť. Žeby som sa zapájala len do tých s nízkou účasťou? V každom prípade, po nájdení pána D. sa zem zľahla po výhrach. Holt, nájsť muža (presnejšie dinosaura) svojho života je výhra samo o sebe 😉 Ale celkom ma to štvalo… myslím, že nikdy predtým som sa nezapojila do toľkých giveaways ako minulý rok:D Pokúšanie šťastia bolo úspešné nakoniec až v decembri, ale hneď z dvoch strán…

Podarilo sa mi vyhrať na blogu Beast loves beauty poriadnu pixlu bambuckého masla, ktoré je skvelé a patlem ho hádam úplne všade (okrem varenia teda :D)… no a krátko nato napísať aj výherný komentár k prudkodokonalej súťaži u Krehkej figúrky (hej, na Štedrý deň, posledný deň pred ukončením, mierne rozveselená návštevou u babky a väčším množstvom…echm, likéru :D) . To bola vlastne dvojitá výhra, pretože ju stalkujem už celkom dlho a celkom som túžila po dákom rande s ňou v Ostrave. Hurá, konečne zámienka!!! Dohodli sme nejaké praktické záležitosti a predpripravila som ju na fakt, že budú nejaké darčeky aj z mojej strany (nieže by som ich mala vymyslené, keď som to sľubovala, ale dačo sa mi rysovalo v hlave :D).

A potom sme už len čakali, skúškovali a tak, až kým nenastal deň D. Priznávam, pán Dinosaurus asi párkrát zdvihol obočie, lebo behať hodinu predtým okolo skrine a plakať nad tým, že si nemám čo obliecť… nuž, asi začínal pochybovať, či sa naozaj jedná o nevinné blogové stretko… alebo skôr o moju orientáciu sa začal báť? 😀   Moc mi pomohol s balením a prežil všetky moje stresové pištiace prejavy, ža čo mu patrí neskutočné vďaka (a domáca pizza kedykoľvek si zažiada 😉 ).  

 

Na miesto určenia (tj. námestie a morový stĺp) som nakoniec dorazila včas a po predstavovačkách a poriadnom objatí sme sa pobrali do Minikina. Moja premiérová návšteva daného zariadenia bola nadmieru príjemná (a chcem tam do kina čím skôr!) . So Šárkou sa nám necelé tri hodiny pusa nezatvorila (ženské, no :D) a stihli sme prebrať toho dosť. Dačo z blogosféry, dačo zo života a myslím, že na pretrase boli celkovo predovšetkým veci, ktoré máme rady jedna, druhá, či obe zároveň 🙂 No a darčeky, na tie sa nedá zabudnúť! :3 Bol mi venovaný potterovský hrnček s krásne motivačným citátom, nad ktorým sa musím usmiať, vždy keď ho použijem (na fotke pózuje v packe pána D.). Ďalej na mňa z krabičky vykukla Alenkovská taška, ktorá určite nájde využitie na nákupy, ale hlavne knižničné invázie (ech, ono by to mala byť po slovensky správne asi Alicovská taška, ale prišlo mi to skrátka divné :D) . No a nakoniec Han Solo mydlo plné škorice, ktoré dokonale vonia a už teraz sa teším na moje „poprvé“ s ním, aj keď si asi budem pripadať trošičku úchylne 😀 (och, poprvé je ďalšie české slovo, ktoré nič slovenské nenahradí :D)

 

Darčeky mi urobili moc veľkú radosť a trúfnem si tvrdiť, že aj na opačnej strane. Hľadajte ich tu (a ja sa vopred ospravedlňujem za nefotogenické eko-balenie… keby viem, že sa niekde objavia vyfotené, dám si záležať viac #^-^#). Som moc rada, že potešili a s najväčšou radosťou ich dakedy rozšírim o ďalšie 😉 Nie je predsa nič lepšie než stretnutia so zaujímavými ľuďmi obsahujúce okrem dobrého pokecu a dobrej kávy/čaju naviac nejakú milú maličkosť… 🙂

 P.S.: Taška zožína pochvalu, kade chodí a zvládla už aj poriadny neplánovaný nákup v Lidli (veľa vína, veľa mlieka, veľa iných dobrôt). No a Han Solo v sprche je najlepší, čo vám poviem 😉 (ok, druhý najlepší hneď po pánovi D. 😀 )

Šťastné a filmové!

Je celkom ťažké definovať, kedy sa končia Vianoce. Keď sa pojedia všetky koláčiky a odzdobí stromček? Keď príde novoročná bolesť hlavy? Keď obchody začnú s výpredajmi? Keď sa skrátka dátum zmení na nejaký, čo nie je vyznačený v kalendári červenou? Keď v telke prestane bežať Mrázik a Popoluška?

Myslím si, že keď je človek správne naladený, kúsok sviatočnej atmosféry sa ešte stále dá uchmatnúť a užiť… tak smelo do toho! Ja osobne mám síce pred sebou veľa nevianočného vybavovania a už pomaly znova aj skriptá a školu, ale na čaj a dáke tie koláčiky sa predsa vždy čas nájde… hlavne, keď sa jedná o špeciálny vianočný čaj, ktorý mi venovala drahá Luciana a kopu koláčikov, ktoré som strašne naradostená upiekla s mamou v priebehu jediného dňa po návrate zo školy 😉 

Fungujú aj stretnutia so známymi, plné oneskorených darčekov a radosti z videnia sa po dlhej dobe. Prípadne pohľad na kocúra, ešte stále fascinovaného stromčekom v obývačke – čakali sme, že naň zaútočí a on miesto toho väčšinou len obzerá a občas ťukne labkou do nejakej salónky, akoby sa chcel uistiť, že sa mu nesníva… a zrazu pod ním spí, stočený v klbku. Sladký život mačací skrátka. Plus táto maska na vlasy, ktorá ma po použití doviadla k sústavnému oňuchávaniu seba samej (voniam presne ako moje obľúbené škoricové kokosky :D). Potom je tu ešte hudba, filmy…

 

Á, filmy! Môj každoročný vianočný zvyk je vyhrabať ten najartovejší titul, čo mám vo watch liste a mrknúť si ho práve na Štedrý večer v noci, presne v tej dobe, keď sa rodičia poberú spať aj ja sa taká najedená a príjemne unavená snažím nezaspať na polnočnú 🙂 Doteraz u mňa najviac úspechu zožala asi Valérie a týden divů (keď nič iné, aspoň google obrázky mrknite, stojí to za to), tento rok som ale mala pri výbere fakt nešťastie. Nevadí, pretože toto ani nie trojminútové video to úplne napravilo 🙂 Jedná sa o snahu ukázať, ako by asi poňali zobrazenie Vianoc niektorí filmový režiséri. Ja som si svoj top našla (Lars jednoznačne!), dúfam, že aj vy 😉

Mierne ružový príspevok

Tak. Hello Kitty je legenda, nieže nie. Moja fascinácia touto malou omašličkovanou potvorou prepukla niekedy zároveň s letnými prázdninami strávenými strážením štyroch malých princezničiek… teda, echm, sesterníc som chcela povedať. Vtedy som sa dostala k Hello Kitty verzii čierneho petra, ďalšej ružovomačičkovskej spoločenskej hre a zistila som, že k džínsovej minisukničke je najlepšie omačičkované ružové tričko.

  

  

Čas plynul a spolu s osudovým stretnutím pána Dinosaura sa objavil aj problém ako plnohodnotne potešiť a nepresrdiečkovať to. Takto, inšpirácii na darčeky bol dostatok, ale chcelo to dačo milé k tomu (a hoc aj ružové). S prvou Hello Kitty mačičkou na darčekovej taške to začalo a odvtedy… odvtedy mačičkujeme 😀 Hello Kitty nájdete všelikde – od cukríkov, vreckoviek, cez sprchové gély, náplasti, zberateľské kartičky až po šáločky a obrazovky, ale odtiaľ potiaľ zase, že jo. No a keď náhodou nenatrafím na dostačujúcu šialenosť, ešte sa dá vyrobiť (pre fanúšikov Doktora – predstavte si takú Hello Tardis tašku…). Moja fotografická zbierka zďaleka neobsahuje všetko, čo som kedy videla (a darovala & dostala :D), no snažím sa polepšiť a hádam môjmu hľadáčiku už žiadna mačička neujde 😉 Btw, ak keškujete a náhodou nájdete medzi predmetami nejakú Hello Kitty kartičku… boli sme tam!!! 😀 

 

P.S.: Ak budete mať po prehliadnutí tejto skromnej zbierky chuť niečo z toho si zaobstarať, slušnú ponuku má hlavne Globus a kupodivu aj dm drogéria 😀

P.P.S.: Jedna bonusová z prvého výročia. Prosím veľký aplauz pre internátnu “vázu” a ja zatiaľ posielam pusu pánovi D. 😉

Črepiny prinášajú veľa krvi

 V prvom rade – ak aj vy dnes oslavujete 50. výročie Doktora, dúfam, že si ho naplno užívate :3 Ja som po zhliadnutí pár sociálnych sietí skrátka musela niečo upiecť, lebo som si začala pripadať nadmieru sviatočne… bohužiaľ, nie je to nič tematické, ale aspoň nadmieru dobré. Poriadna dávka čokoládovo-karamelových truffles a aspoň dačo doktorovské k tomu 🙂

No a k názvu článku… ech, čert mi bol dlžen robiť si dnes hennovací večer. Podarilo sa mi rozbiť svoju porcelánovú misku, špeciálne určenú na miešanie henny (a že som jej za tie tri roky namiešala… :D) a aby toho nebolo málo, pri zberaní črepín sa luxusne dorezať, takže písanie pre mňa bude na pár dní celkom utrpenie…

Inak klasika… zahmlene-zasmogované ostravské rána plus veľa hodín v labáku. Medzi toľkými sitami a miskami si prídem ako v kuchyni 😀 Okrem toho dorazil nejaký ten predvianočne – vianočný darček, sestra vsadila na kozmetiku a ja teda uvažujem, čo s ňou, pretože v poslednej dobe používam za celý deň niekedy len sprchový gél a zubnú pastu tuším 😀 

Čestné larpové, že čoskoro pribudne poriadny čajíčkový článok. Ale viete… to moje čoskoro niekedy trvá viac než rok 😀

 

 

P.S.: Čokoládové truffle teta Iva kedysi nazvala Lokiho gule ® , akurát vo whoviánskom poste som to moc nechcela rozoberať, lebo by sa to mohlo celkom zvrhnúť… 😀